Tálii, divadelnej múze, sa upísali všetci z rodiny - rodičia aj ich obe dcéry. V Malachove však nežijú divadlom len oni. Aj preto o súbore Malá Chova z Malachova počuť stále častejšie.
Prečo práve Malá Chova z Malachova? To sme sa opýtali režisérky a dramaturgičky malachovského divadla Evy Gajdúškovej.
„Ten názov“ – hovorí – „vznikol len asi pred tromi rokmi. Odvodený je od názvu Malachov, ale aj od toho, že podľa pamätníkov Malachovskú dolinu volali „Malá chova“. Nuž, baníci na tom s príjmom neboli nikdy extrovne. A vlastne - divadlo ani v súčasnosti nemá ktovieakú „chovu“...“
To by bolo na úvod. Keď ale chceme hovoriť o Malachovskom divadle, musíme sa vrátiť o desiatky rokov späť.
Dlhoročná tradícia
Od čias, ako vzniklo v Malachove ochotnícke divadlo, prešlo už sedemdesiatsedem rokov. Za ten čas sa v ňom vystriedalo množstvo režisérov, hercov, herečiek, aj ľudí, ktorí radi priložili ruky k dielu ako zvukári, osvetľovači, kulisári, šepkári či maskéri. Za roky odohrali množstvo „kusov“. Väčšinou išlo o slovenskú klasiku, ako napríklad Kubo, Rozmajrín, Statky-zmätky, Jožko Púčik a jeho kariéra, atď.
Predstavenia väčšinou hrávali v krčme, ale aj pod holým nebom. Až neskôr získali stálu scénu v kultúrnom dome. Vystúpenia malachovských ochot-níkov boli (a stále sú) také populárne, že na ne chodili diváci aj z Banskej Bystrice, okolitých dedín, ba prišli až od Brezna.
Mnohé tváre aj mená
S Malachovským divadlom je za tie roky spätých množstvo tvárí, ktoré bolo možné vídať na javisku, aj množstvo mien. Mnohí si budú pamätať na Júliu Kľačanovú, herečku a zároveň aj režisérku, alebo z hercov na Annu Krnáčovú, Juraja Strelca, Juraja Cimermana a ďalších.
Tu by sme mohli spomenúť aj Zdenku Zádrapovú. Do divadelného diania v Malachove vstúpila roku 1982 a pod jej režijnou taktovkou vznikli viaceré úspeš-né predstavenia.
„Ona malachovské divadlo, ktoré niektoré roky občas aj neúčinkovalo, vyslovene pozdvihla“ – prízvukuje Eva Gajdúšková. „Zaslúžila sa oň ako režisérka aj ako dramaturgička. Bola v ňom činná dvadsať rokov a režírovala až do roku 2002.“
Dráha samouka
„Ja som len taký samouk“ – priznáva sa Eva Gajdúšková. „K divadlu som sa dostala ako šestnásťročná, keď som začala s deťmi, školákmi, nacvičovať hru Čvirik Čimo.“ Na strednej škole v Lučenci, kde bývala, mali vtedy bábkové divadlo. A nie hocijaké. Patrilo medzi najlepšie vo vtedajšom Československu. Samozrejme, že účinkovala aj v ňom. Aj ako režisérka. Potom však prišla svadba, po nej deti a divadlo išlo bokom. Tália zapadla prachom. Ale nie celkom.
Všetko sa zmenilo, keď sa rodina v roku 1992 presťahovala do Malachova. Dcéry Luciu aj Ivanu malachovské divadlo zaujalo. Začali v ňom hrať. No a divadelné inštinkty sa tak opäť prebudili aj v mame. A nielen v mame!
Ženské oddelenie
„Najprv som len dcéram radila, ako čo zahrať“ – usmieva sa pani Gajdúšková. „Ale v roku 2003 som sa dostala aj k réžii. To bolo tak, že Zdenka Zádrapová si - aj vzhľadom na roky – povedala, že spravila pre dedinu aj divadlo už dosť – a tak som sa režisérskej taktovky chopila ja.“
Jej divadelným debutom bola hra Ženské oddelenie od Stanislava Štepku. Trošku sa aj obávala, lebo to bol po divadelnej ochotníckej klasike prvý pokus o moderné poňatie.
"Mala som obavu, ako hru v Malachove prijmú, ale napodiv to zobrali mimoriadne dobre. Kultúrny dom bol do prasknutia nabitý a bol to veľký úspech. Na toto si veľmi rada spomínam."
Tajovského dni
Tajovského dni v Medzibrode sa stali už klasickou ochotníckou prehliadkou. A na nej zabodovali aj Malachovčania. Vlani na Vianoce naštudovali komédiu na motívy hry fínskeho autora Bengta Ahlforsa "Ale, ale, pani plukovníková", ktorú si prispôsobili na vlastné podmienky. S ňou sa predstavili aj v Medzi-brode. Bol to úspech. Od odbornej poroty získali druhé miesto a od laickej prvé. Eva Gajdúšková si odnášala cenu za réžiu.
"Pripavujem si zvyčajne všetko sama. Dramaturgiu, kulisy, kostýmy, scénografiu." Hoci robí všetko doslova na kolene, je všetko funkčné. Na scénu do hry Ale, ale, pani plukovníková, použili napríklad všetok prútený nábytok z terasy. "Kto to nemá rád, nemôže to robiť. Vyžaduje to veľmi veľa práce, ohrom-ne veľa času" - vyznáva sa Eva Gajdúšková. "Ale stojí to aj peniaze. Koľko bolo len tých telefonátov!"
Divadelná rodina
Zatiaľ bola reč len o ženskej časti rodiny. Ale k divadlu patrí aj Ľubomír Gajdúšek a nielen ako zvukár a osvetlovač (ktorý sa musí vyrovnať s tým, že u nich doma sa uskutočňujú všetky prvé skúšky). Ľubomír sa po veľmi úspešnej premiére hry Dušana Dušeka Zabíjačka predstavil na tieto Vianoce (v Malachove je zvykom uvádzať priemiéru na Vianoce, a na Veľkú noc buď prídu s novou hrou, alebo reprízou z Vianoc) ako autor s prvotinou, voľným pokračovaním Zabíjačky pod názvom Milionári.
"Bolo to vydarené predstavenie," hovorí pani Eva. "Herci sa odviazali a bol to úspech."
Divadelný Malachov
Eva Gajdúšková však jedným dychom pripomína: "Darí sa nám preto, že ju tu veľa zanietených ľudí. Takých, ako stálica Anka Klačanová, ktorá je vedúcou súboru. Hrá odmlada, roky rokúce. Alebo Martin Pál. Hrá a už aj režíroval. Je ochotný urobiť vo dne v noci čokoľvek pre divadlo i obec. Aj jeho mama je herečka. Nemôžem nespomenúť aj Jána Dobrotu, Petra Kubiša, Jaju Brozmanovu a ďalších."
Na Veľkú noc chystajú v Malachove prekvapenie - kabaret s Martinom Pálom. Už na ňom pracujú.
Na malachovských ochotníkov sme sa opýtali aj metodika Stredoslovenského osvetového strediska Martina Krajčovica. Stačí jeho jedna veta: "Gajdúškovci pohli divadlo nielen v Malachove dopredu."
