S humorom a nadhľadom hovorí, že keď ho už prestalo baviť zbierať mince, dal sa na darcovstvo krvi. Aj týmto spôsobom sa totiž dajú zbierať medaily.
Pavel Debnár zo Slovenskej Ľupče je držiteľom Kňazovického medaily, ktorú na Slovensku udeľujú len od minulého roka. Ženy ju môžu získať za minimálne 80 odberov a muži za minimálne 100 odberov. „Prvýkrát som si na transfúzke ľahol ako tridsaťjedenročný. Kamarát mi povedal poď a odvtedy tam chodím ako na klavír,“ smeje sa.
Sedíme v obývačke a Pavel Debnár postupne vykladá plakety. Bronzovú za 10, striebornú za 20, zlatú za 40 i diamantovú, ktorá bola ešte pred pár mesiacmi pre darcov vrcholom. Podľa Bohdana Telgárskeho z SČK medailu profesora MUDr. Jana Kňazovického sa rozhodli udeľovať aj preto, aby tí, ktorý tento humánny čin robia dlhé roky, mali ďalšiu motiváciu.
Na stručnú otázku "prečo" nám Ján vrátil rovnako „suchú“ odpoveď. „Do "rooseveltky" chodím pre dobrý pocit. Chvíľu si poležím, vezmú mi krv, krvné doštičky alebo plazmu a idem domov. Navyše získam informáciu o svojom zdraví".
Ján Debnár pracoval vyše dvadsať rokov ako vychovávateľ na učilišti. Ako darca bol príkladom aj chalanom, čo tam študovali. Na transúzne oddelelenie sa mu za ten čas podarilo dotiahnuť okolo štyridsať mla-dých. "My darcovia pomaly starneme, treba si vychovať nástupcov."
Ani jedného z tých, ktorým jeho krv pomohla alebo dokonca zachránila život, nepozná. Teší sa však, že zatiaľ nikto z jeho rodiny a kruhu najbližších takúto formu pomoci nepotreboval. Je presvedčený, že v prípade darcovstva nejde o plakety, ale o vec. Najlepšiu, akej je človek schopný. Nezištne a anonymne pomáhať.
Za osemnásť rokov "nazbieral" 145 odberov. Zatiaľ. Ak vraj bude v poriadku, 21. januára absolvuje ďalší. "Na tomto svete už ľudia vymysleli kadečo. Umelú krv však nikto. Aj preto som darca," uzavrel.
