Druhá strana Hrona by mala byť zapojená do mesta

Na nábreží Hrona, od zimného štadióna až po malú vlakovú stanicu, by mala vyrásť oddychová zóna. Vodný tok je mestotvorný prvok a každé mesto ho dokáže využiť.
„Banská Bystrica sa postavila chrbtom k vode,“ hovorí Ing. arch. Ľubomír Keleman, riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Banská Bystrica. Kedysi mali ľudia dôvod prejsť za určitými aktivitami cez Hron na druhú stranu, dnes je snaha vytvoriť nábrežnú zónu s parkovými úpravami a dotvoriť tento priestor konkrétnymi stavbami. „Zimný štadión, ktorý je na nábreží, je síce atraktívny svojou architektúrou, ale technická stránka tohto športového stánku je na dnešnú dobu nevyhovujúca,“ myslí si Ľubomír Keleman. „Nie je jasná odpoveď na to, či sa bude robiť totálna rekonštrukcia alebo sa postaví nový štadión.“
Ďalšia vec, ktorá trápi hlavného architekta mesta, je, že Banská Bystrica ako jediné krajské mesto nemá tzv. kamenné divadlo. „Opera v národnom dome je riešením z núdze. Funguje, ale nemá veľkú kapacitu, nie je to pravé orechové,“ hovorí Ľubomír Keleman. Za jednu z možností považuje umiestniť divadlo so všetkým zázemím na nábrežie. „Chceli by sme sprístupniť brehy Hrona nejakými úpravami, napríklad systémom terás, aby sa človek vedel dostať k vode. Vyriešením protipovodňovej ochrany mesta tzv. tunelom a odvedením prívalových vôd v prípade núdze by sme vytvorili systém regulovania hladiny Hrona. Tak by sme mohli vnímať vodnú plochu, aby nebolo vidno kamene na dne ako v dedinskom potôčiku,“ pokračuje hlavný architekt Banskej Bystrice. „Systémom rôznych úprav, opatrení a cieleným umiestňovaním aktivít by sme chceli zapojiť rieku Hron do mesta, aby ľudia mali možnosť zísť z pešej zóny cez ulicu priamo na nábrežie.“ Za kolízny bod považuje Ľubomír Keleman kríženie komunikácie s vysokou dopravnou zaťaženosťou. „Treba vymyslieť systém, ako dostať pešieho chodca bez problémov na druhú stranu.“ Je vraj nejaká alternatíva, ešte sa však o nej musí diskutovať s odborníkmi aj verejnosťou a nájsť to najsprávnejšie riešenie.
Kedysi si mohli Bystričania predĺžiť prechádzku na Urpín na strane za Hronom, kde bola tančiareň, promenáda cez alej, serpentínami vyjsť na Kalváriu a vrátiť sa späť do mesta. Tak by to mohlo vyzerať aj v dnešnej dobe. „Cirkev už robí určité reálne kroky. Rekonštruuje kalváriu, stavia tam kláštor. Koncom minulého roka bola vypísaná súťaž, kde 4 kolektívy riešili možnosti využitia tohto priestoru. Vyšli z nej podnetné návrhy, ktoré však treba premietnuť do územnej plánovacej dokumentácie.“ Princíp súťaže spočíval v zapojení druhej strany Hrona do mesta.
Citlivé a kvalitné riešenie
Postupne sa pripravujú kroky, ktoré by sa mali stať reálne, napríklad polyfunkčný dom Hronka, bývalý autosalón Drukos. „Predtým to bola tržnica a autobusová stanica. Priestory, ktoré sa kedysi využívali, chceme vrátiť späť na ten istý účel, ale v nových formách a kapacitách. Treba však postupovať veľmi citlivo a kvalitne riešiť architektoniku. Banská Bystrica si zaslúži kvalitné riešenie,“ myslí si jej hlavný architekt Ľubomír Keleman.