V Banskobystrickom kraji polícia vlani zaznamenala dvadsaťdva prípadov extrémizmu. V tomto roku už pribudli nové prípady. Máme sa obávať extrémistov? Hrozí ich nástup? Hoci zákon extrémizmus postihuje, neustále ho pociťujeme.
Ak chce niekto chodiť s vyholenou hlavou, v ťažkých topán-kach a typickej bunde, je to jeho vec. Nemožno mu v tom brániť. Ani tomu, že si dá vytetovať - trebárs na ruku - svôj obľúbený motív. Niečo iné je, ak na ulici začne verejne "hajlovať", alebo sa predvádza so symbolmi hrôz 20. storočia - nacizmu. A ešte niečo iné je, ak sa snaží mlátiť všetkých okolo seba, ktorí majú iný odtieň pokožky alebo účes. Spomeňme len nedávny prípad z Krupiny, kde pri novoročných oslavách skupinka práve takýchto mladých ľudí napadla inú skupinku Rómov. V súvislosti s týmto útokom polícia zadržala viacerých extrémistov - ukázalo sa, že časť z nich sú občania Českej republiky. Pri prehliadkach policajti našli predlohy na tetovanie s nacistickými motívmi, tetovacie ihly a tetovanie s takýmito motívmi mali obvinení aj na tele.
Svastika na prívesku
V našom regióne našťastie polícia (ktorá takéto skupiny neustále monitoruje) v ostatnom čase fyzické rasovo motivované útoky nezaznamenala. Ak nepočítame bitku medzi neonasictami a pankáčmi, ktorá sa odohrala koncom minulého roka v pasáži na Hornej ulici. To však neznamená, že by sa aj tu extrémizmus nevyskytoval. Už aj verejné vystavovanie nacistických symbolov môže viesť k trestnému stíhaniu. O tom sa mohol na valstnej koži presvedčiť 24-ročný Banskobystričan, ktorý si v istom miestnom pohostinstve (teda na verejnosti) vyložil na stôl zväzok kľúčov s príveskom v tvare kríža s neveľkým hákovým krížom, teda svastikou, uprostred.
Osobitná komisia
Podľa správ, ktoré sa objavujú v médiách, sa extrémistické vystupovanie stáva na Slovensku stále častejšou realitou. Minulý týždeň dokonca vznikla špeciálna expertná komisia na boj proti extrémizmu. Na rokovaní sa zúčastnili zástupcovia ministerstiev, Generálnej prokuratúry, Slovenskej informačnej služby, ale aj mimovládnych organizácií. Jednou z úloh, ktorú si komisia predsavzala, je definovanie pojmu extrémizmus do trestného poriadku. Podľa toho by bolo možné usudzovať, že situácia bude možno vážnejšia, ako sa zdá.
Názor psychiatra
O názor na súčasné formy extrémizmu sme požiadalil aj primára psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice Ludvíka Nábělka. "Vymetené mozgy pravicových extrémistov sú azda najúbohejším a naj-smutnejším vyústením vývoja druhu homo sapiens" - tvrdí doktor Nábělek. "Ak vychádzame zo všeobecne platnej skutočnosti, že vlastnosti človeka sú výslednicou vrodených predispozícií a vplyvom vonkajšieho prostredia, treba pripustiť, že živnú pôdu pre rozvoj pravicového extrémizmu predstavuje aj súčasný stav sociálneho usporidania sveta, kde prebujnená moc peňazí a primitívne trhové správanie s pohŕdaním potláčajú ľudský zmysel pre spravodlivosť a proporcianalitu, ktorý jediný dáva možnosť brániť sa voči nutkaniu k asociálnym spôsobom správania."
Čo na to zákon?
Aj keď trestný zákon pojem extrémizmus nepozná, je v ňom viacero paragrafov, ktorými možno postihnúť konanie, ktoré vo všeobecnosti nazývame extrémizmom. Žiaľ, často neraz veľmi mladí ľudia to, k čomu sa hlásia, považujú len za akýsi spôsob frajeriny. Následky si však budú musieť poniesť sami.
