Július Burkovský
Jeho najaktívnejšie profesio-nálne obdobie sa začalo v roku 1973 na krajskom pracovisku štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, kde sa stal vedúcim úseku ochrany prírody. Zaslúžil sa o vyhlásenie viacerých chránených území v okolí Banskej Bystrice, ako aj o tvorbu náučných chodníkov. Ako profesionálny ochranca prírody dve desaťročia pomáhal pri činnosti Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Za svoju činnosť dostal viacero vyznamenaní a čestných uznaní. Jeho úsilie o ochranu prírody nielen doma, ale aj v zahraničí, vyvrcholilo v roku 1998, keď práve jeho zásluhou bol našej najcennejšej pralesovitej rezervácii - Dobroč-skému pralesu - udelený Radou Európy ,,Európsky diplom“.
Ivan Čierny
Od mladosti sa venoval športu a svoje najväčšie úspechy dosiahol v atletike v behu na 110 metrov cez prekážky. Bol majstrom Československa a Slovenska v hale i na dráhe. V roku 1969 prišiel do Dukly Banská Bystrica ako tréner šprintu a prekážok, neskôr aj atletiky. Stal sa hlavným trénerom armádneho športového družstva. Svojimi praktickými, teoretickými i organizačnými schopnosťami ovplyvňoval vyše tridsať rokov vysokú úspešnosť reprezentantov Dukly. Bol členom Slovenského olympijského výboru na Olympijských hrách v Atlante a v Sydney. Pôsobil aj ako Prezident zväzu vodného slalomu na divokej vode a predseda organizačného výboru Banskobystrickej latky, ktorej bol spoluzakladateľom. Je predsedom Olympijského klubu regiónu Banská Bystrica a členom rady starších Slovenského olympijského výboru.
Tatiana Jánošová
Najprv sa venovala modernej gymnastike, vrcholovo aj v reprezentácii Československej federatívnej republiky. Cez modernú gymnastiku sa dostala k štúdiu klasického tanca na Konzervatóriu v Košiciach. Prepracovala sa medzi najlepšie tanečnice Slovenska, aj v celosvetovom meradle. Za svoje tanečné majstrovstvo získala mnohé ocenenia. Je víťazkou domácich a zahraničných súťaží v klasickom i modernom balete. Na otvorených Majstrovstvách Európy a sveta v Moskve triumfovala v klasickom balete, v jazze obsadila 2. a v moderne 4. miesto. Jej posledným veľkým úspechom bolo 3. miesto na svetovom festivale New - Prague Dance Festival. Tatiana Jánošová žije a pracuje v Banskej Bystrici od roku 1995. Vtedy nastúpila do Štátnej opery, kde pôsobí dodnes. Od roku 1996 sa venuje príprave tanečného súboru Blesk pri Parku kultúry a oddychu.
Ing. Štefan Kurta
Po skončení Mechanizačnej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre prišiel pracovať do Banskej Bystrice, kde prešiel rôznymi robotníckymi a referentskými pozíciami. V roku 1990 založil v Banskej Bystrici spoločnosť KURTA, ktorá sa význame podieľa na ekonomickom rozvoji mesta. Firma sa vo svo-jich začiatkoch venovala najmä predaju a servisu vozidiel Tatra, či stavebných a lesníckych žeriavov. V roku 1997 rozšírila výrobu aj o špeciálne nakladače, sklápacie nadstavby či prívesy vlastnej značky. Predaj vozidiel rozšírila neskôr o značky IVECO a MAN. Dnes poskytuje komplexné služby, zabezpečuje servis a predaj náhradných dielov. Aby splnila najprísnejšie kritériá, vybudovala vlastné výrobné, predajné a servisné objekty. Vďaka nemu sa spoločnosť stala najväčšou svojho druhu na Slovensku a získala dobré meno aj v celej Európe.
Ivan Ožváth
Tenorista Ivan Ožváth sa narodil v Trnave, detstvo však prežil v Banskej Bystrici. Profesionálne hudobné vzdelanie získal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Úspechy dosiahol aj v medzinárodných speváckych súťažiach. Do angažmán v Opere SND vstúpil začiatkom osemdesiatych rokov a doposiaľ tam vytvoril päťdesiat rôznorodých postáv, napríklad Nera v Monteverdiho Korunovácii Popey. Stvárnil i ďalšie charakterové postavy, ktorým vdýchol presvedčivý tvar. Okrem opery sa venuje aj takzvaným ľahším žánrom - operete a muzikálu. Často a rád interpretuje romantické, ale aj ľudové piesne. Je to osobnosť s jedinečným hlasovým zafarbením, ktorá vie svojou srdečnosťou a prirodzeným prejavom doslova strhnúť obecenstvo.
Osvald Zahradník
Významný slovenský dramatik a rozhlasový režisér oslávil minulý rok 75 rokov. Narodil sa na Podkarpatskej Ukrajine, ale ešte ako dieťa sa s rodičmi presťahovali do Radvane. Po skončení Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe pôsobil desať rokov ako režisér v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu a výrazne sa podieľal na kultúrnom živote mesta. Od roku 1972 žije v Bratislave, kde najskôr pracoval v Československom rozhlase, potom na Ministerstve kultúry a vo Zväze slovenských dramatických umelcov. Od roku 1990 je v slobodnom povolaní. S tvorivou činnosťou začal už v Banskej Bystrici. Najväčšie uznanie sa mu doma, ale aj v zahraničí dostalo za hru Sólo pre bicie... Napísal viac ako 30 rozhlasových hier, niekoľko televíznych inscenácií a veľký počet divadel-ných hier. Je aj spoluautorom rozhlasového seriálu Králikovci.
Univerzita Mateja Bela
Vznikla 1. júla 1992. V súčasnosti má šesť fakúlt. Univerzita sa prostredníctvom svojich odborníkov zapája do spoločenského a ekonomického rozvoja mesta. Pripravuje prostredníctvom atraktívnych študijných programov odborníkov pre oblasť samosprávy, podnikateľskej sféry či štátnej správy. Má dobrý rating na národnom a európskom trhu vzdelávania. Titul získala pri príležitosti 15. výročia svojho vzniku.
Športové centrum Dukla
Slovensko sa stalo v polovici 60. rokov atraktívnym miestom pre rozvoj armádneho športu vďaka výborným podmienkam. Prvé športové družstvo, ktoré do Banskej Bystrice prišlo, bolo futbalové. Pribudli atléti a následne lyžiari-skokani. Tieto tri družstvá tvorili základ Dukly Banská Bystrica. Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica vzniklo ako samostatný športový útvar 1. októbra 1967. Pribudli džudisti, športoví gymnasti, vodné pólo, biatlon, šerm, moderný päťboj, športová streľba, plavci a vodný slalom. Rozvíjala sa príprava športovcov pre karate, vodný motorizmus, zjazd na divokej vode, plávanie a zjazdové lyžovanie. Od minulého roku sa zlúčili dva existujúce armádne kluby - Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica a Armádny športový klub Dukla Trenčín. Vzniklo Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica. AŠK Dukla získal viac ako 300 medailí na vrcholných športových šampionátoch. Vychoval piatich olympijských víťazov, 15 majstrov sveta a 36 majstrov Európy.
Štúdio Slovenského rozhlasu
Novovzniknuté štúdio Československého rozhlasu sa na jeseň 1957 prihlásilo poslucháčom zvučkou hudobného skladateľa Jána Cikkera. Banskobystrický rozhlas nemal prvých päť rokov svojej existencie vlastnú budovu, technické vybavenie tvorilo len opotrebované zariadenie z bratislavského rozhlasu. Aj napriek tomu sa štúdio rozrastalo a novými reláciami sa dostávalo do povedomia poslucháčov. Prvá rozhlasová relácia mala názov Stratený syn. V roku 1963 sa rozhlas presťahoval do budovy na ul. profesora Sáru, kde sídli dodnes. Napriek tomu, že banskobystrické štúdio prešlo za 50 rokov existencie mnohými zmenami, dokázalo si nájsť a udržať svojich poslucháčov.
Autor: MP, KŠ
