Spája sa s menom štúrovcov i klasikov domácej tvorby a v čase, keď neexistovala televízia, znamenalo pre ľudí kultúru, zábavu i poučenie. V tradícii slovenského ochotníckeho divadla pokračuje aj súbor Polhorčan v Pohronskej Polhore, ktorý v januári uviedol divadelnú hru Emila Gollnera Ulička. Ako povedala starostka obce H. Tyčiaková, súbor sa zaktivizoval po ôsmich rokoch stagnácie, pretože niektorí herci už zostarli, iní nemôžu a ďalším sa už nechce. Súbor však žije, predstavili sa v ňom tri generácie hercov, čo svedčí o kontinuite. Divadelná hra bola o živote, starostiach i radostiach súčasných ľudí, o tom že sa mentalita ľudí nemení. Existuje závisť a lakomstvo, nepriateľstvo pre kúsok priestoru, i fľaša na stole – súčasť každodenného života Slovákov. Je aj o pochopení chýb vlastných i cudzích, keď koniec všetko napraví a z nepriateľov sú priatelia. Predstavenie bolo kolektívnou prácou celého súboru vo všetkých aspektoch – od hercov cez zvuk, svetlá, scénu a kostýmy. Scenár a réžiu predviedli Mgr. Edita Kost-ková a Martina Vlčeková. Na záver každej glosy sa patrí zhodnotiť výkony hercov. Asi najviac vystihujúce slovo by bolo temperamentný. Herci žili so svojimi postavami, teplo a ľudsky pôsobil humor oboch otcov (Jozef Vlček a Matej Bacušan), smiech i pochopenie vzbudzovali papuľnaté matky (Martina Vlčeková a Viera Jarganová), klebetnica Mara (Daniela Donovalová) a poštový doručovateľ (Roman Jargan) svojími skvelými výkonmi udržali tradíciu pokušiteľov, spúšťajúcich dejové zvraty, ktoré sú v slovenskom divadle také potrebné a obľúbené. Lyrické i smiešne pasáže s bravúrou zvládla dvojica milencov (Daniela Tesáková a Matúš Tesák). Text sledovala miestna osvetová pracovníčka Matilda Nepšinská.
Autor: JANA LASICOVÁ