Do Košíc necestovali opory tímu Oravcová a Lalovičová. Dôveru dostali viaceré basketbalistky, ktoré až tak často nehrávajú. Čo ukázali oba duely?
„Privítal som možnosť, že som nechal hrať mladé dievčatá, ktoré sú v dôležitých zápasoch menej minút na palubovke. Žiaľ, nezvládli to. Skôr je to v psychike. Neveria si, respektíve prestali si veriť aj v tom, čo robili predtým dobre. Treba to odblokovať. Hlavne sa musia presvedčiť, že len pohybom na ihrisku si môžu vytvárať kombinácie v obran-ných i v útočných činnostiach.“
V oboch zápasoch rozhodli o výsledku prakticky tretie štvrtiny. Prečo?
„Cez polčas som zdôrazňoval hráčkam aktivitu v obrane. Dievčatá si samé rozprávali, že nie je možné pristupovať takto k obranným povinnostiam. Enor-mná snaha znížiť rozdiel však vyústila do rôznych chýb. Iba ťažko sa popisujú. Súper ich však dokáže využiť. V zápase s Cassoviou mám výhrady i voči pivotkám. Aj to, čo sme mali doskočiť, sme nedoskočili. Bol to náš veľký nedostatok. Nevydarené tretie štvrtiny by som teda pripísal na vrub takej prehnanej snahy a nekoncentrovanosti v obrane. Sústredili sme sa na útok, aby sme súpera dobehli, a prestali sme brániť. Jedným dychom však dodám aj to, čo som odpozoroval. Pokiaľ boli na lavičke zahraničné posily, tak sme začali hrať. To sú veci, ktoré budem musieť prehodnotiť. Pretože ak Vierka Gáborová, ktorá trénuje dvakrát do týždňa a má zdravotné problémy, je platnejšia ako zahraničné posily, tak sa nad tým treba naozaj zamyslieť.“
