Po výjazdovom zasadaní v Čiernom Balogu, kde išlo o opatrenia v súvislosti s podkôrnikovou kalamitou, v Brezne podporila priority, od ktorých priamo závisí rozvoj okresu.
Zatiaľ sa nezamestnanosť pohybuje okolo trinásť percent. Ak aj príslušný úrad zaznamenáva úbytok ľudí na podpore, sú to v nemalej miere tí, čo odišli za prácou tam, kde je, resp. kde sa dá slušnejšie zarobiť. Napríklad okolo sto mladých len z Heľpy rieši svoju ekonomickú situáciu - a podaktorí už aj budúcnosť – v zahraničí. Jediná fabrika, čo sa v roku 1989 nenechala „vykuchať“, boli Železiarne Podbrezová. S dnešným počtom štyritisíc zamestnancov sa radí medzi najväčšie priemyselné firmy v republike. Takže pýtať sa po takmer dvadsiatich rokoch, prečo domáci a zahraniční investori doposiaľ neprišli na chuť regiónu s takým potenciálom lacnej pracovnej sily, je rovnako školácke ako myslieť si, že západokraju a Bratislave pomohla iba infraštruktúra. Na Horehronie chodili ministri nanajvýš za lyžovačkou, prípadne sľubovať. Tentoraz to tak nevyzerá.
