Autorská dvojica, ktorá už po tretíkrát spolu vystavuje, Jana Orlická a Jaroslav Šurina, zachytila objektívom rieku Seinu.
Stali ste sa súčasťou prezentácie francúzskej kultúry na Slovensku po všetkých stránkach. Čo je v nej iné, čo Vás priťahuje?
- Francúzska kultúra má svoje C` est la vie. Francúzi vedia žiť, nevstávajú a nelíhajú si s myšlienkou, koľko a kde zarobiť. Nie sú stopercentne spoľahliví, ale určite spoľahlivejší a oddanejší myšlienkam ako my. Ich životné tempo nie je také detailné ako nemecké, ale omnoho detailnejšie ako slovenské. V ich kultúre je obrovská historická európska múdrosť, ale aj progresivita, pritom sa kultúra stále opiera o staré vžité tradície. A čo určite francúzska kultúra má, je úcta k ľuďom, ktorí sa podujmú ju bližšie spoznať a predstaviť ju ostatným. Takým ľuďom vie byť verná. Poskytuje akési európske manželstvo.
Vaše kroky sú predovšetkým známe na poli jazzu a swingu. Ako ste sa teda ocitli vo Francúzsku a jeho kultúre?
- Moja spolupráca s Ambasádou Francúzskej republiky trvá takmer päť rokov. Našla som veľké bohatstvo v podobe francúzskeho šansónu, mimoriadne náročného štýlu spievania. Ďalšie kroky smerovali k jazzovému šansónu, k francúzskemu swingu a k francúzskemu cigánskemu swingu. V Paríži, kde som pôsobila, som sa priučila aj ruskej či židovskej kultúre. Našla som rumunských muzikantov. Vďaka Parížu sa dnes pohybujem aj v oblasti svetovej cigánskej piesne či privoniavam k arabskej melodike. Ako správny umelec mám však aj vnútornú potrebu vypovedať rôznym spôsobom. Mojou druhou doménou je step na francúzsky swing. Píšem verše, fotografujem. Samozrejme v rámci mojich možností, keďže každý druh umenia si vyžaduje tvrdé štúdium a ustavičné hľadanie. Jedine o kreativitu nemusím mať strach. Tá ma nesklame.
Autorská dvojica s pánom Jaroslavom Šurinom vám jednoznačne sedí a prospieva.
- Práve on stál na začiatku mojej lásky k francúzskej kultúre a jeho pôsobenie v meste Brezno. Naša spolupráca sa rozvinula na viacerých poliach. Spoluorganizujeme Francúzske dni, ktoré sú ojedinelé svojho druhu na Slovensku, a konali sa už 15. krát v mesiaci október 2007.
Ste členkou medzinárodnej poroty, ktorá posudzuje výkony spevákov na Medzinárodnej súťaži vo frankofónnej piesni.
- Áno, po dva roky sme absolvovali súťaž v Ostrave a zároveň sme s vedením Alliance francaise v Banskej Bystrici bojovali o to, aby sme toto medzinárodné finále dostali z Ostravy na Slovensko. Dnes môžem s radosťou skonštatovať, že ak nám všetko dobre pôjde, v júni bude Banská Bystrica miestom Medzinárodnej súťaže vo frankofónnej piesni. A ešte jednu dobrú správu k tomuto podujatiu mám. Pevne verím, že bude nielen prezentáciou šikovných mladých spevákov, ktorí sa zamilovali do francúzskeho šansónu, ale budeme môcť spolu s 20–členným Big Bandom Brno, ktorého som sólistkou, predstaviť svoje nové CD, ktoré bude spievané len vo francúzštine.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, pán Henry Cuny, príde osobne uzavrieť vašu výstavu dňa 28. februára 2008.
- Ak môžem byť v tomto momente hovorca za oboch, myslím, že je to odraz kultúry myslenia Francúzov. Úcta, jemnosť, nonšalantnosť, odraz konsolidovaného európskeho „manželstva“. Vo štvrtok by mal pána veľvyslanca, spolu s atašé pre jazyk a vzdelávanie prijať primátor mesta Banská Bystrica Ivan Saktor k vzájomným rozhovorom v rámci „Európskeho roka multikultúrneho dialógu“ a obaja sa ešte raz stretnú na derniére našej výstavy“Seina, moja láska“ alebo ...“Bezfarebne farebná“..., ktorá bude mať naozaj francúzsky nádych.
Pán veľvyslanec predstaví v programe svoju úplne novú knihu „Le bonheur sur tous les tons“, “Šťastie vo všetkých tóninách“ a naša autorská dvojica uvedie svoju novú zbierku básní, ktoré boli napísané ako príbehy k fotografiám a odrážajú farebnosť či multikulturalitu Paríža. K tomuto krásnemu programu budem mať tú česť všetkým návšteníkom obohatiť atmosféru francúzskym cigánskym swingom a šansónmi, aby si naozaj mohli odniesť kúsok francúzskej kultúry vo všetkých tóninách.
Autor: du
