Spolok funguje pätnástu sezónu, no s „reinkarnáciou jéerdé“ to nemá nič spoločné. Ide v podstate o jediné: aby nemuseli pásť svojich pár kusov osve. Čo sa týka produkcie mlieka, syra a iných salašníckych výrobkov, sami si určili odberateľské pravidlá.
Zatiaľ sú ešte všetky ovce v domácom ustajnení. Do jedného košiara ich sústredia pred Veľkou nocou, ale nebude to hneď pastva na Pajsľovej. Stádo budú ešte najmenej dva týždne prikrmovať. Začiatkom januára pribudli gazdom jahňatá. Predseda nie je s tohtoročným prírastkom veľmi nadšený. Nemá prehľad, aký stav je v kotercoch u ostatných chovateľov, dosť na tom, jemu sa pošťastili iba jedny dvojičky.
Rezeň na ústupe?
Väčšina jahniat z Mýta končí na mäsiarskych klátoch až v Taliansku. Prídu špeciálne upravené kamióny, priekupníci zaplatia a čau. Vlani dávali 75 korún za kilogram živej váhy. Podľa mýtnianskych producentov nebol to bohvieaký biznis. V poslednom čase však prichádzajú baranine na chuť aj Slováci. Teda tí, čo večerajú pri sviečkach a drahom víne, lebo pre ovčiarov to bola odjakživa jedna zo základných potravín. „Ja tentoraz nepredám ani kus. Všetkých 9 jahniat si nechávam pre vlastnú potrebu,“ povedal A. Šarik. Napokon, momentálne rieši vážnejší problém. Z titulu funkcie. Hľadá spoľahlivého baču. Jedného vo vyhliadke má. Ak si tľapnú, odpadne mu najväčšia starosť.
