Článok pokračuje pod video reklamou
Dospelých ľudí, ktorí si niekedy nedajú ani toľko námahy, aby zo svojho odpadu vyselektovali písomnosti, čo by ich mohli prezradiť.
Tak sa napríklad identifikoval pôvodca zvyškov stavebného materiálu v Národnom parku Nízke Tatry, asi tri kilometre od obce Beňuš. Doviezol ich tam až zo Zvolena. Možno cestou za povinnosťami, na lyžovačku, a možno mal so sebou aj svoje deti. Ak áno, učiteľky sa môžu aj potrhať. Dostali riadnu „školu v prírode“!
V jedných nemenovaných rakúskych novinách, v materiáli o turizme na Slovensku, sme začiatkom milénia objavili vetu: Záchody sa už naučili držať v čistote, vlaky ešte nie. Kedy si nás niekto podá článkom o smetiskách v lesoch, je len otázka času. A bude mať recht!
Hanba totálne live
Videli sme iba pár miest. Preženieme, ak povieme, na dvojkilometrovom úseku dolinou, ktorá patrí pod lesnú správu Beňuš, a bohato nám to stačilo.
Zastávka prvá: okná, dvojdrez, vrecia so zvyškami malty, sklo, tuby od tesniacej peny. Dlho tam neležia, papier by sa bol dávno rozmočil.
Pár krokov oproti vedro z plastu, zdrapy igelitu, hobra, sadrokartón, vyzerá to na jeden rukopis…
A potok. Štyri veľké modré vrecia. Časť obsahu na ľade, na zvyškoch snehu, po oboch brehoch koryta. Desiatky tetrapakových obalov z mlieka a džúsov. Fľaše, plechovky od konzerv pre psa, skoro celý chlieb, obaly z čistiacich prostriedkov a všeličo iné.
Poriadok po slovensky
Podľa vedúceho Lesnej správy Beňuš Martina Kovalčíka sú to len nepatrné torzá v porovnaní s množstvom skládok, čo musia počas roka zlikvidovať. Nepostihujú ani celý sortiment. Napríklad pneumatiky, autobatérie, fľaše s prepáleným motorovým olejom, riedidlami a inými toxickými látkami, ktoré, ktovie prečo, nechávajú dobrovoľné ochranárske spolky nezvyčajne vlažnými.
“Naša správa trpí, nazvem to syndrómom vlastnej geografickej polohy. Do väčšiny dolín sa totiž vstupuje rovno od štátnej cesty 1/66. Takže stačí vyhodiť smerovku, prejsť kúsok "akože potrebujem si odskočiť", v príhodnej chvíli otvoriť kufor, alebo korbu, vyhodiť záťaž a bleskovo sa stratiť. Prichytiť takých ľudí pri čine je takmer nemožné, pretože to robia buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Samotný spôsob, ako sa smetí zbavujú, je v podstate záležitosť sekúnd. A cvik. Pokiaľ zacítia prítomnosť druhej osoby, pokojne naštartujú a vyklopia ich inde.“
Čo z toho, keď…
Ako sme už naznačili, stáva sa, že lesníci nájdu na mieste činu dôkazný materiál, ktorý ich môže doviesť k pôvodcovi divokej skládky. Pri jednom z takých prípadov lesná stráž prizvala k spolupráci políciu, čo je napokon jej povinnosťou. Prišli, urobili zápis a vec postúpili inšpekcii životného prostredia. V zmysle legislatívy a kompetencií, ktoré prislúchajú v tomto smere orgánom činným v trestnom konaní.
Kovalčík sa obáva, že pokuta tisíc korún podobné typy ľudí k environmentálnej „obrode“ neprivedie. Skôr ich môže vyprovokovať k ešte väčšej drzosti a odvahe. V poslednom období sa množia skládky s identickým obsahom vecí po firmách so zameraním na stavebné práce, alebo po stavebníkoch samotných.
Od myšlienky, že im na opakovane navštevovaných miestach postavia kontajnery, upustili. To predsa nie je problém lesníkov! Každý takýto počin má úvod. Trvalé bydlisko. Obce si vytvárajú stratégiu, ako budú ich obyvatelia platiť za smeti. Podmienky by mali každému umožniť, aby sa zbavoval všetkého nepotrebného legálnou cestou. Štvorčlennej rodine, ktorá zatepľuje dom, alebo pristavuje garáž, predsa nemôže stačiť odvoz jednej kuka nádoby raz mesačne.
Mikrosvet pod kolesami
Novým a čoraz markantnejším problémom lesníkov sú jazdci na terénnych motocykloch a štvorkolkách.“ Okrem toho, že rušia zver a šíria do ovzdušia škodlivé splodiny, na rozmoknutom teréne drvia všetko, čo sa im dostane pod kolesá. Keď chceme prejsť traktorom my, dobreže nemusíme naplniť paragraf 12 písm. g Zákona 543, ktorý hovorí o zásahu do systému biotopov“, prirovnal M. Kovalčík bojovnosť ochranárov v situáciách, keď hrozí otvorený stret záujmov, teda aj pár do držky. “Keby som osobne pristihol človeka ako vykladá z auta to, čo si vyprodukoval, asi by som mu poradil, aby tie vrecia naložil naspäť a vysypal ich až doma. Vo vlastnom dvore, alebo záhrade. My nechceme urobiť z prírody Disneyland, nepotrebujeme mať v lese pozametané, iba tam nechceme, čo do nich nepatrí“, uzavrel tému.
