Už je to na svete tak – sú medzi nami ľudia, ktorí sa vždy dokážu postaviť za svoj názor. Sú presvedčení o tom, že je správny a neobávajú sa ho verejne predniesť, a aj obhajovať. Napriek tomu, že ich názor môže byť úplne opačný, ako v tom čase platná štátna (či dokonca prikázaná) ideológia. Nemožno to nazvať ináč, ako prejavom osobnej statočnosti. No sú aj takí, ktorí svoj názor prednesú ešte tak pri poháriku v krčme. Niektorí svoj názor dokonca napíšu na papier a pošlú nejakej redakcii. Bez podpisu. Však čo ak náhodou... Aj to je prejav niečoho. Ale určite nie statočnosti.
Hoci sa doba zmenila a slobodu prejavu máme zaručenú Ústavou, ešte stále našej redakcii chodia anonymné listy. Prípadne podpísané iba menom, ale s dovetkom: „Žiadam uverejniť!“ Názory našich čitateľov radi zverejníme. Veď názor každého občana je cenný, zvlášť keď nekorešponduje s názorom väčšiny. Nech každý ukáže prstom, kde je chyba. No len vtedy, pokiaľ sa nechce za niečo alebo niekoho skrývať a za svoj názor sa postaví aspoň tým, že sa, ako káže elementárna slušnosť, aspoň podpíše.
