V jeho albume sme našli motto: „Život bez lásky nie je životom. Môj život je šport, a láska basketbal.“ Každý kto poznal Ondreja Milana Kršjaka vie, že život prežil v tomto duchu.
Do Banskej Bystrice prišiel po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1955 z Bratislavy. Hneď po príchode sa stal hrajúcim trénerom mužov v Červenej hviezde, kde zotrval do roku 1958.
Potom začal písať históriu organizovaného ženského basketbalu v Banskej Bystrici. V TJ ČH založil družstvo žien, ktoré začalo hrať krajské majstrovstvá pod jeho trénerskym vedením. V sezóne 1960/61, pod novým názvom Lokomotíva PF, si družstvo vybojovalo postup do slovenskej národnej ligy. Pred začiatkom účinkovania v SNL sa vytvorila nová telovýchovná jednota Slávia PF, ktorá prichýlila aj basketbalistky. Ako nováčik súťaže sa umiestnili na 5. mieste. V nasledujúcom ročníku (1962/63) skončili na 2. mieste, a v ďalšom slovenskú národnú ligu vyhrali. V kvalifikácii o postup do celoštátnej I. ligy družstvo neuspelo, umiestnilo sa až na 3. nepostupovom mieste.
Veľké úsilie všetkých nadšencov basketbalu v meste bolo korunované úspechom v roku 1972, kedy A družstvo Slávia PF, trénované Milanom Kršjakom, vyhralo SNL, a postúpilo do I. celoštátnej ligy ČSSR. V priebehu rozohranej súťaže v roku 1974 prvú ligu zúžili na osem tímov a Slávia vypadla do SNL, kde účinkovalo aj béčko, čo bolo proti pravidlám. A družstvo prešlo do TJ Dukla, a po reorganizačných zmenách v roku 1982 do TJ Partizán.
V rokoch 1988-90 sa Kršjak vrátil na trénersku lavičku mužov ČH. Viac rokov pracoval aj ako predseda krajského a okresného basketbalového zväzu, bol aj rozhodcom.
Milan Kršjak z bývalých hráčok vytvoril športovú rodinu, ktorá sa stretáva na zápasoch a oganizuje rôzne podujatia. Dodnes sa raz za týždeň stretnú v telocvični a zahrajú si basketbal. Milana Kršjaka si cenia ako dobrého človeka, trénera a hlavne dobrého priateľa.
Česť jeho pamiatke.