Za vraždu. Na slobode aj bol. Teraz je opäť za mrežami. Za lúpež. A čaká ho ďalší súd a ďalší trest. Možno by sa znovu do basy nedostal. Možno by stačilo, keby splnil to, čo sľúbil pred štrnástim rokmi: "Už nikdy v živote nebudem piť alkohol!"
Niekedy môže mať aj na pohľad úplne banálny konflikt tie najtragickejšie následky. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Vtedy už nepomôže: Je mi to veľmi ľúto. Keby sa to tak dalo vrátiť späť...
Žiaľ, už sa vrátiť nedá. Čas vrátiť nemožno. Aspoň zatiaľ nie. A nemožno ani oživiť mŕtveho človeka. Ladislavov príbeh je i receptom na to, ako spackať život. Sebe, aj iným.
Toluénové sny
Vyzerá to tak, že Ladislav je trošku zvláštnou postavičkou. Keď mal asi štrnásť, dal sa na fetovanie. Z plastikového vrecka čuchal organické riedidlá, lepidlá. Rád sa oddával toluénovým snom. „Snívalo sa mi napríklad“ - zaspomínal si pri výsluchu - „že som bol na nejakej inej planéte, chytali sme s kamarátmi ryby na mori, že sme našli zlato, že som sa rozprával s majstrom karate Bruceom Leeom, že som filmoval nahé ženy. Bol som taký ľahký, ako prevtelený do iného človeka. Ale keď to vyprchalo, bolo mi špatne a nechutilo mi jesť...“
V osemnástich vraj s tým prestal. „Zamenil som to za alkohol, ale občas som si aj tak zafetoval.“
Neskôr sa oženil. Možno by si nežil až tak zle. V okrese, kde o prácu bola vyslovene núdza, prácu mal. Mal aj mladučkú ženu, dvojizbový byt, dve deti, jedno ani nie dvojročné, druhému chýbali do polroka dva mesiace. Potom ho vyhodili z práce. Kvôli častým absenciám.
Stalo sa to 21. mája. Ladislav mal o necelý mesiac osláviť svoje dvadsiate prvé narodeniny. Hoci sa ukazovalo krásne ráno, Ladislav vstával so zlou náladou.
Víno, pivo, borovička
“Vstal som o ôsmej ráno“ - vypovedal. „Deň predtým som bol veľmi opitý a potreboval som sa vyliečiť z opice. Ani som nič nejedol, lebo mi bolo zle. Išiel som teda do vinárne, kde som stretol kamarátov, že sa trošku popravím.“
Liečenie po opici zobral v skutku vážne a s plným nasadením. Lebo po chvíli mali na stole sedem litrov vína. Pili ich z trojdecových pohárov. On pripustil, že takýchto pohárov vypil asi dvanásť až štrnásť. Možno aj viac. Celkom dobre si na to nepamätal. Vie len, že podvečer sa ocitol v pivárni, kde, ako tvrdil, vypil už len asi štyri pivá, dvanástky a štyri borovičky. Fľaškové pivo si kúpil aj domov.
“Z pivárne som išiel k susedovi Lacovi, ktorý býva v tom istom dome, len vo vedľajšom vchode. Bola tam už aj moja žena s deťmi. Spolu sme vypili kúpené pivo a išli sme k nám. Viem, že jedno moje dieťa niesla moja žena, druhé neviem kto, lebo Laco mi musel pomáhať, aby som nespadol. Veľmi ma motalo zo strany na stranu. A tam ma odrazu, z ničoho nič, napadol. Pred našim bytom na mňa odzadu zaútočil sused Ivan. Bil ma päsťami, kopal do mňa. Ja som sa ani nebránil, len som sa schúlil do klbka. Ešte aj moja žena na neho kričala, aby ma nebil, že som opitý, neviem sa brániť! Mne sa podarilo ujsť k nám. Viem, že v kuchyni som si zobral malý nožík a dal som si ho do vrecka. Čo bolo ďalej, si nepamätám. Len viem, že som sa najedol zemiakového paprikášu, hneď na to prišli policajti a zobrali ma...“
Susedský konflikt
Už je to tak - ináč sa na skutok po čine pozerá obžalovaný, ináč svedkovia a úplne ináč poškodení. Čím je čin závažnejší, tým môžu byť väčšie rozdiely. Je celkom bežné, že páchateľ sa snaží všetko zľahčovať, presúvať mieru zavinenia na iných. Tak nejako to bolo aj v tomto prípade.
Podľa svedkov si Ladislav z vinárne párkrát odskočil domov. Mal vyslovene mrcha náladu. Takú zlú, že vykrikoval na celý vchod a doma sa od zlosti pustil rozbíjať okná. Samozrejme, že sa to susedom nepáčilo. Preto si na neho jeden zo susedov, o tri roky starší Ivan, večer počkal. Keď sa vracal aj s manželkou a deťmi, v sprievode susedov z vedľajšieho vchodu, rozhodol sa mu dohovoriť. Poprosil ho, aby nabudúce nerobil taký bordel. To, čo sa dialo popoludní bolo vraj také strašné, že sa mu vyľakali deti a pustili sa do plaču.
To asi nemal robiť, lebo Ladislav ho odbil prúdom nadávok. Čo sa nepáčilo Ivanovi a došlo k namykávačke. Odtrhli ich od seba manželky. Ivan išiel domov. Domov utekal aj Ladislav. No zo zásuvky kredenca vytiahol kuchynský nôž.
Keď manželka zbadala nôž, pokúšala sa ho odzbrojiť, no bol vraj ako nepríčetný. Nôž si nechcel dať vziať. Sused Laco aj s manželkou radšej vzali nohy na plecia a ušli. Nohy na plecia zobrala aj Ladislavova manželka, akonáhle zistila, že si s ním neporadí. Bežala na mestskú políciu, nech idú riešiť situáciu.
Ladislav s nožom v ruke vybehol na chodbu a vykrikoval pred dverami susedovho bytu: „Poď von! Poď von, teraz ukáž, že sa nebojíš, keď mám v ruke nôž!“
Sused vyšiel. Bolo to pre neho osudné vykročenie.
Jedno bodnutie
Bolo to len jedno jediné bodnutie. Hrot kuchynského noža zasiahol presne medzi prsné bradavky. Vnikol rovno do srdca. Takéto zranenie nebýva zlúčiteľné so životom. Mladý muž, otec malých detí, bol namieste mŕtvy.
Až teraz sa spamätala Ivanova manželka. Vrhla sa na Ladislava. Kvákala ho za vlasy, škriabala nechtami. Ale už bolo neskoro. Ladislav ušiel pred rozzúrenou ženou do svojho bytu. Ivanova manželka vybehla s krikom na ulicu. Na chodbe zostal len mŕtvy.
Ladislav si sadol ku kuchynskému stolu a pustil sa do zemiakového paprikáša. O chvíľu tam bola polícia. Mestská aj štátna. Policajti našli Ladislava čupieť skrytého vo vstavanej skrini v chodbe jeho bytu. Museli ho odtiaľ vytiahnuť.
Trest za vraždu
Pri výsluchu tvrdil, že mu je všetkého ľúto: „Je mi veľmi ľúto toho, čo som spravil. Už nikdy v živote nebudem piť alkohol. Chcem sa liečiť. A čím skôr. Hneď od začiatku mojej väzby!“
Vyšetrovanie mohlo rýchle napredovať. Páchateľ bol známy, hoci sa priamo nepriznával, usvedčovali ho svedkovia, ale aj ďalšie dôkazy (až tak celkom jednoduché to nebolo - z istej strany tu dokonca bola snaha ako do prípadu zamotať aj Ladislavovho suseda z vedľajšieho vchodu, Laca, aby mohli vinu trošku „prerozdeliť“).
Súd zasadal už desať mesiacov po čine. Ladislav využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súdni znalci zistili, že hoci bol obžalovaný v čase činu v stave ťažkej opitosti (mal v sebe asi 2,2 promile alkoholu), išlo o jednoduchú opitosť, ktorá odbrzdila kontrolný mechanizmus správania sa (na druhej strane - je trošku ťažké predstaviť si človeka, ktorý si hneď potom ako zavraždí človeka sadne k stolu, začne sa napchávať zemiakmi a potom sa pred policajtmi skrýva v skrini).
Rozsudok napokon znel: Iného úmyselne usmrtil, teda spáchal trestný čin vraždy. Za to sa odsudzuje na jedenásť a pol roka straty slobody v tretej nápravnovýchovnej skupine!
Príbeh pokračuje
Tu by sa to mohlo končiť. Od vraždy prešli roky a každý má po odpykaní si svojho trestu právo začať odznova. Má právo dokázať, že dokáže svoje činy, nech sú hocijako osudové pre iných, aspoň nejakým spôsobom odčiniť.
Ladislav pravdepodobne sekal za mrežami dobrotu, lebo sa dostal na slobodu na podmienku v júni 2003. Teda o takmer dva a pol roka skôr. Ako ešte stále mladý človek, ale už skúsený tridsiatnik, dostal šancu začať odznova. Stačí ak bude po päť rokov plniť to, čo mu ukladá podmienka. Dlho nevydržal. Aj keď to vyzerá tak, že sa jeho manželka rozhodla, že si radšej užije mladých rokov a na manžela, kým ho vypustia z basy, čakať nebude. Ladislav sa tak stal bezdomovcom.
Je to nepríjemný hendikep, ale pokiaľ je človek mladý, ešte stále sa dá aj z čohosi takého vybŕdnuť. Lenže Ladislav sa ani prinajmenšom nesnažil plniť to, čo sľuboval pred viac ako desiatimi rokmi: „Ja už v živote nikdy viac nebudem piť alkohol!“
S kamarátom sa pri vínečku tak nacengali, že im nenapadlo nič lepšie ako zmlátiť istého muža a obrať ho o všetko, čo mal pri sebe - štyristo korún a krabičku cigariet s piatimi cigaretami. A to je lúpež!
Okresný súd tentoraz Ladislavovi vymeral tri roky a pretože bol ešte v podmienke, vyzeralo to tak, že mu premenia aj zvyšok trestu za vraždu, ktorý mu odpustili. Odvolal sa. Tvrdil, že je nevinný. Ale odvolal sa aj prokurátor. Žiadal prísnejší trest. Veď na Ladislava už treba prihliadať ako na recidivistu!
Krajský súd súhlasil s prokurátorom. Trest určil na osem a pol roka. Tým sa to ale ešte nekončí. Ladislava už čoskoro čaká ďalšie súdne pojednávanie. Medzitým ho totiž stihli obžalovať zo sexuálneho obťažovania, marenia spravodlivosti, nebezpečného vyhrážania sa a obmedzovania osobnej slobody (údajne ani pri týchto činoch nebol triezvy). Teoreticky mu môžu uložiť trest až na desať ďalších rokov. Uvidíme...