"Najlepšie prútie na košíky je z červenej vŕby. Len je ho veľmi ťažko pozháňať..." - to sú slová majstra košikára Štefana Bohuša, ktorého sme zastihli pri práci pred Stredoslovenským múzeom v Thurzovom dome.
Ako sa stať košikárom? Štefan Bohuš sa pri tejto otázke iba uškrnul: "Je pravda, že môj starý otec bol košikárom a ja som mu dakedy pomáhal košíky predávať, ale to som mal tak osem - deväť rokov. Robil som niečo celkom iné!"
Štefan Bohuš, ktorý oslávil sedemdesiate tretie narodeniny, robil roky bezpečnostného technika. Kontroloval najmä bezpečnosť žeriavov. Práca vo výške. Stalo sa, na čo človek nikdy nemyslí. Dostal porážku. Čiastočne ochrnul. Niekoho by to položilo. Donútilo kapitulovať. Jeho nie. Lekári mu poradili, aby začal fyzicky pracovať a premohol ochrnutie. Spomenul si na košíky z detstva, techniku starého otca, a začal pracovať. Pomohlo to. Bol to asi ten najlepší liek, aký mohol nájsť.
"Najprv som sa pokúšal iba opravovať staré košíky" - rozhovoril sa. "Ale potom to už išlo. Najmä, keď mi dcéra povedala, aby som skúsil ísť s košíkmi na jarmoky. A tak aj vidím na jarmokoch svet, a aj si pekne, v našom dome, kotolni, čosi porobím. "
Podľa majstra košikára je pri pletení najťažšie začať. Položiť obrubu. Potom to už ide. Ale ešte ťažšie je pozháňať kvalitné vŕbové prútie: "Treba za ním ísť práve teraz, keď je v ňom miazga. Ale stáva sa, že pracovníci z Povodia Hrona všetky stromy poopilujú skôr, ako sa mi k ním podarí dostať..." To najkvalitnejšie prútie, aké len môže byť, je vraj z červenej vŕby.
O košíky Štefana Bohuša je obrovský záujem. Keď príde na jarmok, všetko sa rozchytá. Robí aj na objednávku a niekedy nestíha. "Robil som na zákazku do Belgicka" - zaspomínal si. "Ten chlap by bral všetko, aj to, čo som hodil do kotolne ako nepodarené kusy!"
Štefan Bohuš nemá núdzu ani o žiakov: "Veľa ľudí ma oslovilo, aby som ich naučil pliesť košíky. Telefonujú, aj za mnou prídu. Ale veľa ich pri tom nezostane. Pamätám si na jednu doktorku. Uplietla tri košíčky a vraj má toho dosť."
Majstra košikára sme sa opýtali aj na to, na čo je najviac hrdý. Odpovedal: "Keď sa moje košíky páčia. A myslím si, že sa páčia, lebo si ich brali aj ľudia z Afriky!"
