Basketbalistky banskobystrickej Slávie po triumfe v Stredoeurópskej lige majú pred sebou náročný cieľ v slovenskej extralige. Chcú skončiť na treťom mieste, ktoré im zaručí účasť v európskom pohári FIBA. Veľkú oporu má tím v dvoch hráčkach.
Kapitánka a rozohrávačka Andrea Oravcová sa vrátila do Banskej Bystrice, aby pomohla klubu, v ktorom začínala. Tešila sa na návrat, na domáce publikum, na svoju rodinu. Rozhodla sa pre štúdium na Univerzite Mateja Bela, a preto zakotvila v Slávii. Slovenská reprezentantka prišla z MBK Ružomberok v čase, keď Banská Bystrica môže potrápiť už aj tento slávny klub z Liptova. „Zmluvu s Ružomberkom som pred rokom a pol podpísala aj preto, že mi vtedajší prezident sľúbil, že ak kedykoľvek budem chcieť študovať mimo mesta, tak ma pustí. Bolo to zakotvené aj v zmluve. No po dohode s klubom... Preto ma nechcel dlho v ružomberskom klube nikto do Bystrice pustiť. Napokon sa až nový prezident Ružomberka s banskobystrickým generálnym manažérom dohodli. Som rada, že našli cestu k spoločnej dohode,“ povedala vlani po príchode do Slávie Andrea Oravcová. ,,Podmienky pod Urpínom sú porovnateľné s tými v Ružomberku," tvrdí líderka družstva, ktorá sa pochvalne vyjadruje aj k práci trénera Borisa Žbirku. Na zápasy pravidelne chodí aj rodina našej kapitánky a má v nej veľkú oporu. „Zapáčil sa im basketbal a rodičia teraz chodia prakticky na každý zápas. Mám taký rodinný fan club. Nikdy ma nekritizujú, skôr ma povzbudzujú. Vedia totiž, že keby ma kritizovali, veľmi by mi tým nepomohli. Aj v tomto smere sú tak pre mňa veľkou oporou,“ prezradila Andrea Oravcová, ktorá v decembri oslávila okrúhle narodeniny – 20 rokov. Talentovaná basketbalistka tvrdí: „Mám toho ešte veľmi veľa, čo na sebe zdokonaľovať. Dribling i streľba. Veľmi by som chcela zlepšiť prihrávky v kombinácii s dvomi – tromi hráčkami.“
Andrea Oravcová by sa rada so slovenskou reprezentáciou dostala na Majstrovstvá Európy. Potom by sa už dalo rozprávať aj o sne každého športovca – hrať na olympiáde. Banskobystrickej kapitánke sa páči hra známych basketbalistiek, ktoré hrali nedávno finále WNBA. „Deanna Nolan a Diana Taurasi sú výborné hráčky. Chcela by som si niekedy v živote proti nim zahrať, no na začiatok by aj vidieť stačilo,“ dodala Andrea Oravcová.
Pivotka Alesia Lalovičová
Rodáčka z bieloruského Minsku má za sebou niekoľko zastávok v známych európskych kluboch. Hrávala v Horizonte Minsk, s ktorým získala dva majstrovské tituly. V Rumunsku si pripísala tretí majstrovský titul s ICIM Arad, a pribalila k tomu aj vicemajstrovský primát. Tretie miesta dosiahla s tromi klubmi. V Litve, v družstve Snaige Alitus, v Čiernej Hore - Jedinstvo Bjeloje Pole, a v Srbsku s družstvom Vojvodiny Novi Sad. „Získala som cenné skúsenosti v týchto kluboch. Môžem ich teraz predať mladším hráčkam v Banskej Bystrici. Hlavne pôsobenie v Srbsku a Čiernej Hore mi dalo basketbalovo veľmi veľa. Mnohému som sa tam za štyri roky priučila. V Banskej Bystrici je príjemná atmosféra, v družstve doslova priateľská, a zišla sa tu dobrá partia. Ani v Srbsku nenájdete taký kvalitný tím, ako je tu na Slovensku majstrovský Kosit Košice. Slovenský basketbal je charakteristický pomerne slabšou kontaktnou hrou, no v každom družstve sa nájdu tri - štyri dobré hráčky. Je to aj tým, že kluby získali zahraničné posily,“ uviedla po príchode do Slávie 28–ročná pivotka Alesia Lalovičová, ktorá v rokoch 2003 a 2004 obliekala aj bieloruský reprezentačný dres. O návrate pod bieloruské koše však už neuvažuje a plne sa sústreďuje na svoje basketbalové pôsobenie v Banskej Bystrici. Po skončení kariéry (v súčasnosti sa však o nej rozhodne hovoriť nedá) by sa chcela venovať trénerstvu. „Mám to v génoch. Môj otec, Viktor Belovič, je basketbalovým trénerom. Viedol mládežnícku i seniorskú reprezentáciu Bieloruska. Teraz je už na penzii. Rovnako tak aj moja mama, ktorá je tiež bývalá basketbalistka a profesorka telovýchovy. Basketbalu sa venovala aj sestra Dejana. Čiže celá naša família je basketbalová,“ prezradila nám súčasná opora banskobystrického tímu pod košom, Alesia Lalovičová.
