Z klenotnice slovenskej aj európskej ľudovej kultúry

Vajíčko bolo opdradávna čímsi záhadným, magickým. Pračlovek nemal ani poňatia o tom, aké zložité procesy sa v ňom musia odohrať, kým sa z neho vyvinie nový, živý tvor.

Nečudo preto, že vajíčku pripisovali nadprirodzenú silu a opriadali ho poverami. Keď sa s príchodom jari prebúdza príroda k novému životu, vtedy k nám prichádzajú sviatky jari, a s nimi aj čaro maľovaných vajíčok...
Od nepamäti ľudia vítali príchod jari desiatkami zvykov, či už podľa krajov alebo oblastí. Na Veľkonočný pondelok dievčatá obdarúvali kraslicami svojich kúpačov a šibačov. Najkrajšiu kraslicu dostal len vyvolený.
ODKEDY SÚ KRASLICE?
Ak by sme sa usilovali určiť obdobie, v ktorom vznikol zvyk ozdobovať vaíčka a používať ich na rozličné obradové a zvykoslovné ciele, datovali by sme ho - na základe niektorých archeologických vykopávok, napr. dvoch objavených kraslíc v kamennej rakve v Nemecku - približne do tretieho alebo na začiatok štvrtého storočia nášho letopočtu. Do tohoto obdobia totiž, na základe rozboru starých mincí, datujeme aj pochovanie dieťaťa a uloženie spomínaných dvoch kraslíc k nemu do hrobu.
Podľa niektorých nálezov na našom území možno vznik kraslíc zaznamenať o niekoľko storočí neskôr.
ZVYKOSLOVIE ĽUDU
Ústne podanie a zvykoslovie ľudu spája vznik kraslíc obyčajne s kresťanstvom. Potvrdzujú to nielen výskumy na Slovensku, ale aj v Poľsku.
Slovenský vedecký pracovník Adam Pranda píše: "Už spájanie zvyku ozdobovať a farbiť vajíčka s Kristovým zmŕtvychvstaním má veľa spoločných prvkov s pôvodnou funkciou vajíčka, s jeho prvotným obradovým a magickým poslaním zobrazovať slnko, jar, nový život, zdravie, silu, víťazstvo nad smrťou atď...
ZVYK FARBIŤ VAJÍČKA
Podľa niektorých dohadov a dokladov možno usudzovať i to, že vajíčka farbili a ozdobovali už pred kresťanstvom, najmä ak uvážime ich široké religiózno - obradové a magické poslanie a upotrebenie u mnohých starých národov (Gréci, Peržania, Egypťania). A tiež veľmi rozšírený chov sliepok a husí u slovanských kmeňov. Na Slovensku sa vraj doteraz nepodarilo získať ani jeden historický doklad, kedy sa začali používať farebné vajíčka vo zvykosloví...
KRASLICE = KRASNYJ
O krasliciach u iných Slovanov máme správy z Ruska, kde podľa nám známej literatúry poznali maľované vajíčka už v 16. a 17. storočí. Hoci niektorí starší bádatelia dávajú ich rozšírenie v Rusku do súvislosti s príchodom kresťanstva z Byzantska a Rumunska, predsa na druhej strane pripúšťajú, že do Ruska prenikli a rozšírili sa tu ešte pred jeho príchodom.
Iné pramene potvrdzujú, že pradávny zvyk maľovania vajíčok vznikol u ruského národa, v jazyku ktorého sa "červený" povie "krasnyj". Toto slovo sa nám zachovalo v "krasliciach", ktoré sa tak volajú nie preto, že sú krásne, ale preto, lebo pôvodne boli zafarbené na červeno. Zvyk sa, pravda, vyvíjal postupom času a aj veľkonočné vajíčka menili svoj výlučne červený zovňajšok.
Tieto slová môžu potvrdiť i pracovníci Etnografického ústavu Slovenského národného múzea v Martine: Archeologickými výskumami sa zistilo, že nielen u nás, ale i v susedných krajinách sa vajcia dávali do hrobov. Zväčša mali červenú farbu, farbu krvi, znak života. Zistilo sa, že aj roľníci dávali pri orbe vajcia do pôdy...
PRED 325 ROKMI
Tým, že v západnej Európe sa kraslicami zaoberali už v 17. storočí (prvá známa kniha o nich vyšla pred 325 rokmi - "Dissertatio de ovis paschalibus"), môžeme predpokladať, že v tomto období sa všeobecne rozšírili aj na Slovensku. "Oprávňuje nás to do určitej miery aj to" - pripomína Adam Pranda - "že kraslice sú na Slovensku známe v každej oblasti a že sa ozdobujú rozmanitými spôsobmi, hlavne však v odvaroch rozličných rastlín a driev, čo patrí medzi najstaršie techniky ozdobovania vajíčok."
V 18. storočí boli kraslice známe už v celej Európe a tiež Prednej Ázii, najmä u Grékov a Peržanov. V 19. storočí sa vo veľkom množstve rozšírili nielen u Rusov, Poliakov, južných slovanov, Nemcov, Rumunov, ale aj na Slovensku, Morave a v Čechách.