Jar, leto, jeseň, zima. Kolobeh prírody, kolobeh života. Nezadržateľná premena prírody, príchod nového života. Po každý raz je krásny a povznášajúci. Je tu, dôrazne klope na dvere bytia... Prebúdzame sa do jari. Prebúdza sa krík, strom, zo zeme sa dvíha steblo trávy, k slnku sa vinú stonky jarných kvetov, k slnečnému svitu sa obracia tvár. Je jar po zime.
Z času na čas sa všetci radi vraciame ku krásnym zvykom a obyčajom, ktoré prinášajú ľuďom radosť a veselosť. Patrí k nim aj rozlúčka so zimou a vítanie jari. Piata pôstna nedeľa sa nazýva Čierna alebo Smrtná. V túto nedeľu vynášali dievčatá z dediny Morenu: "Marmuriena naša, kde si prebývala? Tam na vyšnom konci, v slamenom domci. Čo si tam robila? Čepce vyšívala!"
Morenu zo slamy, bohyňu smrti a zimy, strojili už v sobotu, najčastejšie v dome, kde sa počas zimy schádzali dievky na priadky. Obliekli ju do kroja ako nevestu. Bývalo zvykom, že každá mladá nevesta prispela nejakou časťou kroja.
V nedeľu po omši chodievali s Morenou dievčatá so spevom po dedine. Nesmeli ju obracať tvárou k nijakému domu, lebo sa vedelo, že by do neho priniesla chorobu alebo smrť. Nakoniec ju odstrojili, zapálili a hodili do studenej vody...
V Liptove, ale aj iných častiach Slovenska, chodili dedinou aj chlapci s Dedkom - postavou podobnou Morene. Mužská postava niesla aj iné názvy - Ďadko, Kyseľ, Chuap, Šimko.
Kvetnou nedeľou sa nazýva nedeľa týždeň pred Veľkou nocou. Vtedy prinášali dievčatá a staršie dievky do domov vŕbovú, či rakytovú ratolesť s bahniatkami. Vyobliekali sa, chodili po domoch, vinšovali šťastie, bohatú úrodu a hojnosť. Za pekný vinš dostali od gazdinej farebné varené vajíčka.
Neodmysliteľnou súčasťou Kvetnej nedele bolo posväcovanie vŕbových prútikov. Posvätí ich kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou. Takýto konárik mal chrániť dom pred bleskom, ratoval sa ním chorý, ním sa vyháňal aj dobytok na prvú jarnú pašu.
Obradné kúpanie - na Kvetnú nedeľu si ráno dievčatá umývali tvár rosou, vraj aby boli pekné a zdravé. S týmto dňom boli spojené aj mnohé iné zvyky.
Na Horehroní nosievali v ten deň matky do kostola malé deti, aby sa vraj skoro naučili hovoriť. I jedlá a pokrmy konzumované v tento deň mali magicko obradnú silu.
Význam dňa zvyšovali predpovede počasia. Podľa počasia na túto nedeľu sa určovala úroda. Ak bolo pekne, verilo sa, že úroda bude dobrá, a naopak.
V tomto čase sa kedysi na dedinách vykonávalo aj obradné kúpanie, či aspoň brodenie vo vode. Malo človeku priniesť sviežosť a zdravie.
Autor: PAVOL M. KUBIŠ
