Súd rozhodol v zmysle zásady: In dubio pro reo

V zmysle právnickej zásady In dubio pro reo, teda v nerozhodnosti rozhodni v prospech obžalovaného, rozhodol minulý týždeň v piatok krajský súd v prípade Michala P. z Hrochote, ktorý čelil obžalobe z vraždy.
Prokurátorka krajskej prokuratúry podala ešte v decembri 2003 na v súčasnosti 23-ročného Michala P. obžalobu, podľa ktorej v máji 2001 zavraždil v lese neďaleko Pliešoviec 15-ročného Branislava Z. z Pliešoviec. Branislavovo telo našli v značnom stupni rozkladu koncom augusta 2003.
Branislav sa v máji 2001 nevrátil domov. Mame povedal, že prespí u kamaráta, no neobjavil sa ani na druhý deň. Susedke, s ktorou sa kamarátil predtým, spomínal, že sa musí na nejaký čas „zdekovať“. Keď v roku 2003 našli v lese ľudské pozostatky, podľa záznamov zubára zistili, že s určitosťou patria Branislavovi. Nebohý mal zlomeninu temennej a čelovej kosti, čo svedčilo o spôsobe smrti.
Pri zvyškoch tela našli tiež čiapku, „debilku“, a v nej vlasy. Analýza DNA ukázala, že patria Michalovi P. z Hrochote, s ktorým sa Branislav kamarátil. Ten vyhlásil, že si čiapky bežne vymieňali. O Branislavovom zmiznutí sa vraj dozvedel náhodou, cestou autobusom.
Potom, v postavení podozrivého vyhlásil, že nepovedal celú pravdu. V čase, keď Branislav zmizol, sa stretol s ďalším kamarátom, Radovanom S., ktorý bol v tom čase na vojenčine. Radovan prišiel večer, na svojom aute. Odviezli sa pod horu, a keď vystúpili z auta, počul nárek. Spoznal Braňov hlas. Vyzeralo to, ako keby bol priviazaný k stromu a pri ňom stál nejaký muž, ktorého nepoznal. Radovan mu hovoril, nech si ide aj on udrieť, lebo Braňo ich chcel udať za marihuanu, no on odmietol a ušiel .
Na hlavnom pojednávaní Michal vypovedal, že z toho, čo mu dáva za vinu obžaloba, nie je nič pravda. „So smrťou Braňa nemám nič spoločné!" S Braňom vraj nikdy nemal konflikt, iba raz cez diskotéku ho oprel o autobusovú zastávku, lebo Braňo mu nechcel dať cigaretu, hoci si on od neho cigarety stále pýtal. Na pojednávaní svedčil prostredníctvom telemostu aj utajený svedok s krycím menom "Zuzana". Ani táto výpoveď nepriniesla do prípadu veľa svetla.
Prokurátorka žiadala v záverečnej reči uznať Michala P. vinným a uložiť mu, ako v čase činu mladistvému, päť rokov väzenia. Michal trval na nevine.
Senát sa po zvážení všetkých pre a proti rozhodol Michala oslobodiť. Okrem iného preto, lebo proti nemu neexistovali žiadne priame dôkazy. Podľa názoru senátu podozrenia, ktoré proti Michalovi sú, môžu postačovať na vznesenie obvinenia, aj obžaloby, ale nie na uznanie viny a odsúdenie. Dokonca sa nepodarilo preukázať ani len motív. Jediné, čo bolo v predložených dôkazoch nepochybné, bolo podľa súdu iba to, že telo Branislava našli 20. augusta 2003 v jame dlhej meter, širokej a hlbokej pol metra. Zaujímavé je, že Michal sa dobrovoľne podrobil i vyšetreniu na polygrafe, detektore lži. Prístroj klamanie nezistil.
Predseda senátu sa v odôvodnení rozsudku odvolával aj na prezumpciu neviny zakotvenú v Ústave SR. Oprel sa tak o starú právnickú zásadu In dubio pro reo, podľa ktorej musí súd pri pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Odvolala sa prokurátorka aj matka zavraždeného Branislava .