Začala s basketbalom v 2. triede na ZŠ. Odvtedy je 21– ročná krídelníčka verná iba nášmu klubu. Prešla všetkými mládežníckymi družstvami. Dnes pravidelne nastupuje na zápasy v slovenskej extralige a pýšiť sa môže i triumfom v Stredoeurópskej lige.
Zuzana, ako ste sa dostali k basketbalu?
– K basketbalu som sa dostala úplne náhodne. Nepochádzam zo športovej rodiny. V druhej triede na základnej škole bol nábor do basketbalovej prípravky. Spýtali sa ma, či by som tam nechcela ísť. Jednoducho som prišla a zobrali ma. Prvým trénerom, čo si pamätám, bol Martin Krnáč. Bol s nami dosť dlho. Začala som klasicky prípravkou ako osemročná. Potom k nám prišla trénerka Murgašová a na športovom gymnáziu ma trénoval Michal Porubčan.
Pomerne skoro ste sa dostali aj do A tímu žien, koľko ste mali vtedy rokov?
– Už v 14 rokoch som chodila raz do týždňa trénovať s A družstvom žien. Bolo to vždy v utorok a absolvovala som dva tréningy. Vtedy tu trénoval náš súčasný kouč Boris Žbirka. V 16 rokoch som sa dostala natrvalo do A družstva.
Dostali ste sa aj do mládežníckeho reprezentačného výberu?
– Raz. Bola som v širšom kádri slovenskej reprezentácie do 20 rokov. Vtedy bol trénerom tohto výberu práve Boris Žbirka. Bolo to asi dva roky dozadu.
Ako by ste charakterizovali súčasné obdobie v tíme, aj z hľadiska výkonnosti?
– Chcela by som sa určite presadiť v tomto družstve a ešte si zahrať basketbal. Premýšľam však aj nad tým, čo bude neskôr. Orientujem sa i smerom k trénerstvu, ktoré študujem na Fakulte humanitných vied. Vediem aj prípravku a chcela by som sa tomu venovať ako trénerka. Vediem druháčky, tretiačky a štvrtáčky v Radvani, kde som kedysi s basketbalom začínala.
Aké sú vaše basketbalové prednosti a slabiny?
– Medzi svoje prednosti by som zaradila tvrdosť v hre. Myslím si, že nemám problém pobiť sa s hocikým. Nedostatky mám ešte v individuálnych herných činnostiach. Napríklad v hre jedna na jedna.
Posúva vás to výkonnostne nahor?
– Určite. Tréningový proces je na vyššej úrovni. Motivuje nás to presadiť sa. Či už na tréningoch, alebo v zápase.
Odmalička ste v Banskej Bystrici. Trénujete tu, žijete tu, hráte tu basketbal. Neboli ponuky ísť niekam inam, nechceli ste zmeniť klub, prostredie?
– V prvom rade neboli žiadne ponuky. Tým, že študujem na vysokej škole, je dosť náročné stíhať školu popri deviatich tréningových jednotkách v týždni. Na fakulte mi vyšli v ústrety individuálnym študijným plánom. Bez toho by to asi nešlo. Neviem si predstaviť, že by som hrávala niekde inde, a študovala v Banskej Bystrici. Hlavne som fixovaná na školu, čiže z toho vyplýva, že momentálne by som sa ani nechystala nikde inde.
Aké sú vaše basketbalové ambície?
– Tak nejaké sú... (smiech). No neviem, či zrovna do časopisu (opäť smiech).
Možno máte nejaký basketbalový sen?
– Možno si raz vyskúšať nejakú inú ligu, než slovenskú. Kvalitnejšiu. No ani to by som radšej nepísala (smiech).
Ste skôr človek prítomného času, ako budúceho?
–Áno. Keď sa už pozerám do budúcnosti, tak skôr smerom k trénerskej činnosti.
Viac sa teda zameriavate na trénerskú kariéru, než hráčsku?
– Zatiaľ to tak cítim. Možno sa však moja výkonnosť zlepší a budem môcť pomýšľať aj na iné ciele. Uvidím, čo bude, keď skončím školu.