Prvý apríl bol ešte v roku 1900 – za Rakúsko-Uhorska – ustanovený ako deň ochrany vtáctva a stromov. Zakladateľom tejto tradície bol rodák zo Slovenska, prírodovedec Otto Hermann.
Možno ale málokto vie, že meno tohoto prírodovedca sa viaže aj na náš región - žil totiž v Brezne! Tradíciu teda založil Brezňan. Potvrdil to vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied v Starých Horách, Miroslav Saniga.
Vtáčie štebotanie a švitorenie je skutočným balzamom pre vnímavého človeka. Stačí sa na chvíľku zastaviť a započúvať sa do ranného alebo večerného koncertu, a hneď je človeku akosi ľahšie na duši. Do našich lesov, hájov, na lúky, ale i do mestských parkov sa v týchto dňoch navracajú sťahovavé vtáky, ktoré strávili zimné mesiace v teplejších krajinách.
Každoročne migruje po svete viac ako päťdesiat miliárd vtákov. Pokusy ukázali, že keď je jasno, vtáky sa riadia podľa slnka. V noci je majákom Polárka, a keď je oblačno, prejdú na orientáciu podľa magnetického poľa Zeme. Väčšinou letia vo výške šesťsto až dvetisíc metrov, rýchlosťou tridsať až päťdesiat kilometrov za hodinu. Najvyšší prelet, ktorý vedci zaznamenali, bol let husi horskej ponad Himaláje vo výške takmer deväťtisíc metrov.
„Modrú planétu obýva vyše deväťtisícosemsto vtáčích druhov“ – pripomína Miroslav Saniga. „Na našom malom Slovensku má domov dvestosedemnásť hniezdiacich vtáčích druhov, pričom počas jarného a jesenného sťahovania sa u nás vyskytuje ešte ďalších päťdesiatosem druhov a v zimných mesiacoch sa tu zdržuje okolo stodeväťdesiatštyri druhov.“
Teda nestačí, ak si na vtáčiky spomenieme len v prvý aprílový deň, ale tieto zvláštne operené stvorenia, tak ako všetky živé súčasti prírody, potrebujú našu ochranu po celý rok...
