Mladá žena, ktorá oň požiadala, napísala neskôr list vtedajšiemu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, J. Kaníkovi. Neočakávala „výnimku“, odpoveď, ani iné vysvetlenie, aké dostala od Sociálnej poisťovne. Cítila len potrebu povedať, čo si o tom myslí. Citujeme:
“Je farizejské, ak sa na jednej strane hráme na kresťanský štát, no pritom niet pravidla, ktoré by napríklad určilo deťom povinnosť postarať sa o rodičov. Žijem s manželom v babkinom dome. Moja mama, jej dcéra, pred rokmi tragicky zahynula. Ostali sme jedna druhej. Babka je prakticky imobilná. Pri poslednej hospitalizácii v októbri t.r. kvôli „odídeným“ kolenám jej zistili ďalšiu vážnu diagnózu. Aby mohla žiť v čistote a poriadku, ako bola naučená, potrebuje pomoc. Niekto by mal byť pri nej, hlavne keď sa jej zhorší stav. Nemyslím si totiž, že domovy dôchodcov sú riešenie pre každého starého človeka. Vy si to určite tiež nemyslíte, pán minister! Neviem koľko vnukov a vnučiek práve v tomto čase žije so starými rodičmi, odkázanými na ich pomoc. Ani koľko ich bude o pár rokov, keď sa tak rýchlo učíme na nikoho nebrať ohľad. Obávam sa, že pramálo. Určite menej ako tých, ktorým zákon umožňuje každý mesiac prepíjať sociálne dávky!“ Toľko z listu spred štyroch rokov. Čo sa odvtedy zmenilo?
Pracoval si? Tak ti treba!
Úplne absurdný a ponižujúci je zákon, ktorý určuje podmienky poskytovania peňažného príspevku fyzickej osobe, ktorá opatruje ťažko zdravotne postihnutého a sama poberá dôchodok. V takom prípade sa oficiálna taxa 6 tisíc korún automaticky znižuje o sumu, ktorá zodpovedá 50 percentám dávky jej dôchodku. Príklad: Ak dostáva spolu s vdovským niečo cez 11 tisíc, delením prídeme k čiastke 470 korún! Toľko dostane mesačne za pranie pokakaných perín a bielizne, za polohovanie bezvládneho, za kŕmenie, kúpanie, často aj za vrtochy a nevďak, no predovšetkým za božskú trpezlivosť. Normálny človek by sa opýtal, čo s tým majú opatrovateľove poctivo odrobené roky? Kde sa dôchodcu so záujmom o prácu pýtajú koľko poberá, aby mu podľa dávky dôchodkového poistenia upravili plat?
Opatrovanie mentálne postihnutého, človeka na lôžku, na invalidnom vozíku, či dementného starca v domácom prostredí nie je o nič menej náročné zamestnanie ako práca zdravotnej sestry v doliečováku alebo v hospici. Sestry sa v službe striedajú, opatrovateľ nemá dovolenku a ťahá dvadsať štvorky.
Tým však nie je všetko: Pri každej valorizácii dôchodkov sa totiž čiastka za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého znižuje. Napriek tomu sú filantropi, ktorí sa takto obetujú za l45, l98, ale už aj za nič Sk mesačne! To sme si nevymysleli, to sú fakty, evidované Úradom práce, odborom sociálnych vecí a rodiny v Brezne. Pýtate sa, je to možné? Je. Takto sociálne a ľudsky poňali starostlivosť o stárnuce Slovensko naši bývalí legislatívci. Mnohí z nich dodnes sedia v parlamentných laviciach.
K novelizácii zákona a k zmene výpočtu peňažných príspevkov za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých má dôjsť od budúceho roka.
