V baranici, kožúšku, kabaničke, s poriadnou bačovskou palicou.
Bača Zolo Stacho, prímením Kubačka, je v tom kúte legendou. Už je na dôchodku. Ale keď treba pomôcť, pomôže. Dostala sa k nám informácia - minulú sobotu vyhnali ovce z ovčiarne v Predajnej na pašu. Pasú ich v Lopeji. A hneď sa dostala k ušiam ďalšia správa: Pozvali aj baču Stacha, aby prišiel pomôcť s výrobou prvých oštiepkov...
Baču sme v utorok okolo poludnia na salaši v Lopeji nenašli. Oštiepky porobili, stihol sa už vrátiť domov, do Predajnej. Tam nás privítal. V domčeku plnom nádherných vyrezávaných črpákov a zvoncov - nie hocijakých. Liatych, s nádherným zvukom. Bača, podávajúci ruku, ešte stále voňal ovčím mliekom: „Však počkajte“ - usmial sa popod fúzy. „Skočíme sa hore k ovciam pozrieť.“ Na chvíľu sa stratil a už stál vyobliekaný ako ten rozprávkový deduško.
“Viete“ - hovorí bača Stacho cestou - „ovčiarstvo už nie je ako kedysi. Je na úpadku. Ani valasi sa nevedia poobliekať. Maskáče si natiahnu, montérky. Ani neviete, či je to valach alebo bezdomovec. Ale, aha! Tu pasie môj kamarát, valach Jano Medveď - Bedlivec. Tridsať rokov sa poznáme!“
Črieda, približne dvestopäťdesiat hláv, sa pásla kúsok od Lopeja. Zašli sme i na salaš, za úradujúcim bačom Jozefom Helienčíkom. V kolibke, takej ako sa patrí, s otvoreným ohniskom a s neodmysliteľnými črpákmi na stene, nás ponúkli aj urdou, sladkou žinčicou. Kyslá sa ešte nevykvasila. Oštiepky, pri ktorých pomáhal bača Stacho, sa už údili v udiarničke. To bola vôňa! Žiaľ, všetky tie fajnoty už boli zahovorené. Nezostalo ani na koštovku. Bača Stacho nám aspoň poukazoval oštiepkové formy. Povyrezával ich Jozef Slivka z Valaskej, rezbár známy po celom okolí (pozor, formu musí vyrezávať v zrkadlovom obraze, negatívne). Aj črpáky na stene niesli rezbárovu značku.
V tomto salaši elektrické dojenie neuprednostnili. Doja ručne (bača Stacho to komentoval: „Nič nie je lepšie ako ručné dojenie. Žiadna elektrika ho nenahradí!"). Pri otázke, aká je to práca, sa bača Stacho uškrnul: „Však len povedz, mladý, bačovi Helienčíkovi, nech ti ruku podá! Tak ti ju stisne, ako zverákom. A už bude jasné, čo je to za prácu!“
Ovce na paši, to znamená, že jar už skutočne prišla. Na paši budú až do Mitra. Pre baču a valachov to znamená prácu od svitu do mrku. A aj v noci treba ovečky strážiť.
