Všetky sú to moje deti, hovorí

Deti si predtým umyjú ruky.
Jedia v laviciach. Spôsobne a pomaly. Hovorí sa tomu ovocie božskej trpezlivosti. Tak ich učí všetko. Vnímať rytmus, melódiu, tvary, písmenká, prírodu, samých seba, ale tiež čistiť si nechty a po jedle odpratať omrvinky.
Gitka Votroubková, učiteľka Špeciálnej školy v Brezne.
Trieda, ktorú navštevuje jedenásť druhákov s ľahkým mentálnym postihnutím, je vytapetovaná výkresmi. Na stene oproti tabuli dominuje desať ženských portrétov. Jedna mamička chýba. Keď žiaci maľovali každý svoju, absentujúci autor nebol v škole. Učiteľka Votroubková úzko spolupracuje s rodičmi. Dvojnásobne to platí, ak ide o dochádzku. Na otázku, prečo si vybrala práve učiteľské povolanie, povedala: „Chcela som vyštudovať niečo, čo súvisí s výtvarným umením. Okolnosti rozhodli inak, ale úplne od veci to zasa nie je. Snažím sa modelovať detské schopnosti a duše. V mantineloch, ktoré im vymedzil osud, gény, možno iné vplyvy, na ktoré veda ešte len príde, no vždy aspoň o krôčik za ne.“
Gitka Votroubková, absolventka špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave, sa v týchto dňoch pripravuje na druhú atestáciu. Hovorí: „Deti s ľahkým mentálnym postihnutím zvládajú celé učivo. Naučia sa čítať, písať, počítať, ale za podstatne dlhší čas než ich bezproblémoví rovesníci. Prvé kritérium, ktoré signalizuje, že si budú vyžadovať špeciálny vzdelávací prístup, je ich neschopnosť vytlieskať rytmus. Napriek tomu, že ide spravidla o rómske deti s vrodeným talentom pre hudbu, melódiu síce zopakujú, ale falošne. Nemajú prepojený zvuk s uchom. Moje deti dnes nepomýlim, ani keď s nimi spievam druhý hlas!“ G. Votroubková patrí medzi špeciálnych pedagógov, ktorí pracujú s deťmi pomocou piesní na CD nosičoch s vyučovacím obsahom. Takto si napríklad osvojujú základy gramatiky, ale tiež poznať dni v týždni, alebo ročné obdobia. Gitkine deti sú často v prírode. Podľa vyspievaných slov a znakov rozlišujú farby slnka, trávy, oblohy. Vlani boli na výlete v Čiernom Balogu, teraz im pripravuje výlet na Zbojská s parádnou opekačkou. Na otázku, či verí, že dobré sa vždy odpláca dobrým, odpovedala úsmevnou skúsenosťou: „Neviem, ako sa dostalo až k pánovi farárovi, že nejaká učiteľka pripravuje rómskym školákom desiate. Dosť na tom, spomenul to v kázni. Čo to musí byť za kravu?!" čudovala sa kolegyňa z nemenovanej školy… Stojí pred tebou,“ povedala som.