Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Tomáš Hulík: Príroda je ako kino, stále sa v nej niečo deje

MÁ TRIDSAŤ JEDEN ROKOV. Narodil sa v Prahe, a chvíľu tam aj býval. Od štyroch mesiacov žije v Bratislave, najprv býval s rodičmi v dome, a teraz, už asi sedem rokov, v paneláku (blízko rodičov) s krásnym výhľadom na Rakúsko.


Vraví však, že nie je nič lepšie, než vypadnúť z Bratislavy. To je jedno kam. A on zvykne vypadnúť do prírody. Vzťah ku nej má odmalička, dokonca si myslí, že sa s týmto vzťahom už narodil. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, zúčastnil sa vedeckých expedícií na Sachaline v Rusku, na Borneu, v Malajzii, prednášal na svetových zoologických kongresoch...
Potykal si s bobrami
Ešte ako študent prírodovedy si zmyslel, že sa skamaráti s bobrami a... stalo sa. Potykal si s nimi. Keď hovorí o bobrici Ráchel, akoby hovoril o kamarátke z detstva. Bobry ho, povedzme to rovno, preslávili. Nakrútil o nich filmy, nafotil množstvo fotografií, napísal niekoľko článkov. Spolupracuje s rakúskou televíziou ORF, publikuje v National Geographic, Geo, Universum... a v ďalších známych médiách doma aj v zahraničí. Fotograf, kameraman, režisér, strihač, filmár Tomáš Hulík. Bez fotoaparátu vraj neurobí ani krok. Ale skúste si od neho pýtať jeho fotografiu, povie vám, že nemá! Sám seba nefotí. Fotí prírodu. „Mám dve pekné fotky, jednu mi robil Paľo Barabáš v Tatrách, druhú kamarát Andy Šutek, ten ma odfotil s bobricou Ráchel, ako sa snažíme ohlodať strom,“ hovorí. Tá fotka je dosť známa, objavila sa vo viacerých médiách. Nuž, nečudujme sa, že ho volajú „bobrológ“.
Nie je to však oficiálne pomenovanie pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o život bobrov. Tomáš už ani nevie, kto a kedy v médiách ho takto nazval. Pomenovanie mu prischlo, a odvtedy je proste bobrológ. „Aj som proti tomu protestoval, ale už sa na tom len smejem. Asi budem musieť zase robiť niečo iné a byť trebárs medveďológ, vlkológ, rysológ,“ hovorí.
Prvýkrát sa stretol s bobrom druhého marca 1997. Vie to celkom presne. Ani nevie, prečo si to zapamätal. Asi preto, že bobry sa od toho dňa stali súčasťou jeho života. A on sa stal súčasťou života bobrov...
Keď sa dozvedel, že pri rieke Morave sa našli čudné „ohryzy“, išiel sa tam s kamarátom pozrieť. „Boli sme tam cez deň, ohryzy sme našli, ale bobor nikde. Večer sme sa vrátili a... počuli sme svojho prvého bobra! Áno, len počuli. Lebo bobor akurát rachol chvostom o hladinu, a nebolo ho. Až po dvoch mesiacoch sme bobra aj videli, po pol roku vznikla prvá fotka, a po roku sme už boli kamaráti.“ Bobricu si potom preto pomenovali Ráchel, lebo vždy len rachla chvostom a zmizla.
Vedia sa smiať, prosiť
Tomáš strávil s bobrami nekonečne veľa hodín, vie o nich viac, než ktokoľvek iný. Čím ho bobry prekvapili? „Bobry sa vedia smiať, hnevať, prosiť... V prvom rade je však prekvapujúce a zároveň zaväzujúce, že to zviera nám verilo. Samozrejme, dôvera vznikla až postupom času. Bola to najkrajšia časť všetkého, čo sme zažili s bobrami. Divoké zviera, nieže sme ho dokázali skrotiť, ale začalo nás akceptovať, začalo nám veriť, vlastne sme si v prítomnosti Ráchel mohli robiť hocičo, čo sa nám zachcelo. Bobry sú inteligentné. Hovorí sa, že bobor je jediný živý organizmus, samozrejme, v úvodzovkách, lebo je ich viacej, ale živý organizmus, ktorý aktívne pretvára životné prostredie na svoj obraz. Stavia, buduje a mení ho. Mení ho takisto ako človek, lebo zistil napríklad, že po vode je jednoduchšie prepraviť ťažký klát dreva než ho ťahať cez súš, cíti sa bezpečnejšie vo vode, preto si vytopí veľké územie, aby mal jednoduchý transport, a aby bol v bezpečí. Toto zviera je jednoducho veľmi inteligentné a my sme zažili s bobrom strašne veľa srandy. Nikdy sme nezasahovali do ich života, boli sme síce pozorovatelia z dvadsiatich centimetrov, ale iba pozorovatelia. A keď sa stalo niečo také, že Ráchel trebárs išla po chodníku a my sme stáli v strede toho chodníka, zastavila sa a čakala, kedy chodník uvoľníme. My sme ju museli obkročiť, lebo pani bobrica išla okolo! Takýchto, a podobných situácií sme zažili veľa. Takže je to inteligencia bobra, čo nás vzala, a potom... čo už len lepšieho môže človek robiť, ako byť vonku, pozerať sa? Je to ako v kine, stále sa niečo deje...“
Ráchel je v nebi
Bohužiaľ, Ráchel už je v bobrom nebi. Ale Tomáš na to miesto k rieke Morave chodí často a rád. „Minulý rok na jar sa nám stalo, že bobrík, pravdepodobne potomok Ráchel, reagoval na nás veľmi pozitívne, veľmi príjemne. Cítili sme sa ako za starých dobrých čias...“
Fotografovaniu sa Tomáš Hulík venuje dlho, ani si vraj nepamätá odkedy, ale pravdepodobne od tínedžerských čias, kedy mu otec prvý raz požičal fotoaparát. „Vysvetlil a ukázal mi, ako funguje. Odvtedy fotím. Filmovať som začal až s bobrami a už som to niekde hovoril, že som bol lenivý zapisovať si všetky poznámky, tak som začal nakrúcať. Našťastie, do školy kúpili v tom čase kameru a mal som aj dobrého učiteľa Jara Mikuša. A filmovanie sa mi, samozrejme, zapáčilo.“
Najmä na Slovensku
Prírodu filmoval najmä na Slovensku, ale ako reportér Slovenskej televízie bol napríklad v Banda Acehu po cunami, a ako vraví, to bola naozaj iná škola.
„Cunami sme nezažili, ale zažili sme všetky dôsledky tejto katastrofy, ktoré v tom čase boli natoľko hrôzostrašné, že si ich radšej nepamätám. Proste som si to nejakým spôsobom vygumoval z pamäti. Extrémne zložitá situácia. Našli sme si tam kamaráta, ktorý prišiel o všetko, a to, čo on hovoril, hovorilo za všetko. Že si nemôže znovu otvoriť svoj obchod s mobilnými telefónmi, lebo všetci jeho klienti sú mŕtvi, takisto že nemá ani korunu, pretože banku umyla voda a záznamy o jeho vkladoch neexistujú. Určite to zanechalo na nás stopy. Človek si potom viac váži to, čo má.“
Od septembra 2005 do apríla minulého roku, teda skoro tri roky, sa Tomáš Hulík pohyboval hlavne vo Vysokých Tatrách. Nie sám, ale v spoločnosti známeho slovenského dokumentaristu Pavla Barabáša a ochranára, poradcu pre divoké zvieratá Miloša Majdu. Dôvod? Nakrúcali film Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase. Režisérom tohto takmer hodinového dokumentu, nakrúteného v rakúsko-slovenskej koprodukcii, je Pavol Barabáš.
Tomáš Hulík je hlavným kameramanom.
Zažili pri filmovaní v Tatrách niečo výnimočné?
„Samozrejme, v prírode sa vždy niečo výnimočné deje. Takí vlci! Je neuveriteľné pozorovať, ako funguje vnútro vlčej svorky. Čo ma veľmi prekvapilo, boli tetrovy. Bohužiaľ, u nás sme ich našli len zopár, maximálne štyri, zato neďaleko slovenských hraníc v Poľsku je tetrovov veľa, sú tam nádherné tokaniská. Kedysi bolo tomu tak aj na slovenskej strane, kým sa niekto nerozhodol poorať polia a obhospodarovať územie počas tokania. Je mi veľmi ľúto, že u nás, zásluhou ľudskej hlúposti, prichádzame o niečo takéto výnimočné. To isté sa deje s dropmi pri Bratislave. Je to smutné. Málo ľudí si vie predstaviť, o čom to je, keď nejaký pomätenec čaká ráno o štvrtej na tetrovov. Zážitok z toho je však úplne nádherný. To sú tie pozitívne zážitky. Negatívnym zážitkom napríklad bolo, že sme mali pripravených niekoľko orlích hniezd na nakrúcanie. Miloš Majda je úžasný odborník na orlov. Na skalákov. Je to ťažké nakrúcanie, veľmi jednoducho sa môže stať, že zlikvidujete znášku. Nakrúcali sme s odrastenými mladými, kedy je to ťažké preto, lebo orlica ich nekŕmi často, prilieta možno raz, dva razy za deň. Ale všetky hniezda, ktoré sme mali pripravené, boli buď vybrané pytliakmi, alebo zlikvidované počasím. Ten rok bol veľmi zlý, asi iba päť percent orlov úspešne odhniezdilo. Nakoniec sme našli jedno jediné skalné hniezdo! Na začiatku som si myslel, že Tatry, čo sa orlov týka, budú úplne skvelé, že tam budeme excelovať s orlami, ale opak bol pravdou. Nenakrútili sme s orlami, dá sa povedať, nič poriadne, aj keď sme mali vymyslené prekrásne scény a premyslené, ako vybudujeme celý príbeh, no keď to všetko zmizlo, boli sme odkázaní na jedno jediné miesto. A Tatry by bez orla neboli Tatrami. Zleteli orly z Tatry...
Všade je niečo nádherné
Napriek tomu Tomáš hovorí, že z filmovačky v Tatrách má veľmi dobrý pocit. Na otázku, čím sú pre neho Tatry, však nevie odpovedať. „Som rád v prírode, dlho, dlho som žil na nížine, a všetky zaujímavé prírodné úkazy ma priťahujú. Tatry boli niečo iné ako predtým. Bol to úplne iný zážitok, iné prostredie, ktoré, samozrejme, mi hneď učarovalo. Ja ale neviem povedať, či Tatry alebo Morava alebo Dunaj, Malá Fatra... Všade je niečo nádherné, zovšadiaľ sa dá niečo zobrať. Určite však viem, že do Tatier sa budem veľmi rád vracať. Prešli sme mnohé turistické, bežne dostupné miesta, ale boli sme aj tam, kde sa bežný turista nedostane, našli sme si počas filmovania veľa dobrých kamarátov, lesníkov, strážcov prírody, ktorí s nami aj spolupracovali, naozaj sa tam rád pôjdem pozrieť. Nehovoriac o tom, že mám veľmi rád osadenstvo na Lomničáku, sú to skvelí ľudia, tak ako napokon všetci tatranskí horali. Funguje tam spojenie človečenstva, priateľstva a prírody. A čo je lepšie než vypadnúť z Bratislavy! To je jedno kam...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 182
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 739
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 838
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 369
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 657
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 872
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 802
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 720
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 448
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Tréner Chudý skončil, prichádza Poikonen

Po desiatich rokoch na banskobystrickej lavičke ďalší tréner z Fínska

Tuuka Poikonen

Monument v Majeri môže získať prestížnu európsku cenu

V uplynulom období získal Monument na vojnovom cintoríne niekoľko významných ocenení na domácej scéne, teraz má šancu bodovať na medzinárodnej úrovni.

Bystrica hľadá zdravotníkov na plošné testovanie

Skríningové testovanie sa v meste uskutoční cez víkend.

Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.

Firmy regiónu testujú aj vo vlastnej réžii

Prísne opatrenia na zvládnutie nákazy prijali aj v spoločnosti Elektro Recycling v Slovenskej Ľupči. V Železiarňach Podbrezová sa mení situácia zo dňa na deň.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Už ste čítali?