Nedeľa, 19. september, 2021 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky

Tomáš Hulík: Príroda je ako kino, stále sa v nej niečo deje

MÁ TRIDSAŤ JEDEN ROKOV. Narodil sa v Prahe, a chvíľu tam aj býval. Od štyroch mesiacov žije v Bratislave, najprv býval s rodičmi v dome, a teraz, už asi sedem rokov, v paneláku (blízko rodičov) s krásnym výhľadom na Rakúsko.


Vraví však, že nie je nič lepšie, než vypadnúť z Bratislavy. To je jedno kam. A on zvykne vypadnúť do prírody. Vzťah ku nej má odmalička, dokonca si myslí, že sa s týmto vzťahom už narodil. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, zúčastnil sa vedeckých expedícií na Sachaline v Rusku, na Borneu, v Malajzii, prednášal na svetových zoologických kongresoch...
Potykal si s bobrami
Ešte ako študent prírodovedy si zmyslel, že sa skamaráti s bobrami a... stalo sa. Potykal si s nimi. Keď hovorí o bobrici Ráchel, akoby hovoril o kamarátke z detstva. Bobry ho, povedzme to rovno, preslávili. Nakrútil o nich filmy, nafotil množstvo fotografií, napísal niekoľko článkov. Spolupracuje s rakúskou televíziou ORF, publikuje v National Geographic, Geo, Universum... a v ďalších známych médiách doma aj v zahraničí. Fotograf, kameraman, režisér, strihač, filmár Tomáš Hulík. Bez fotoaparátu vraj neurobí ani krok. Ale skúste si od neho pýtať jeho fotografiu, povie vám, že nemá! Sám seba nefotí. Fotí prírodu. „Mám dve pekné fotky, jednu mi robil Paľo Barabáš v Tatrách, druhú kamarát Andy Šutek, ten ma odfotil s bobricou Ráchel, ako sa snažíme ohlodať strom,“ hovorí. Tá fotka je dosť známa, objavila sa vo viacerých médiách. Nuž, nečudujme sa, že ho volajú „bobrológ“.
Nie je to však oficiálne pomenovanie pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o život bobrov. Tomáš už ani nevie, kto a kedy v médiách ho takto nazval. Pomenovanie mu prischlo, a odvtedy je proste bobrológ. „Aj som proti tomu protestoval, ale už sa na tom len smejem. Asi budem musieť zase robiť niečo iné a byť trebárs medveďológ, vlkológ, rysológ,“ hovorí.
Prvýkrát sa stretol s bobrom druhého marca 1997. Vie to celkom presne. Ani nevie, prečo si to zapamätal. Asi preto, že bobry sa od toho dňa stali súčasťou jeho života. A on sa stal súčasťou života bobrov...
Keď sa dozvedel, že pri rieke Morave sa našli čudné „ohryzy“, išiel sa tam s kamarátom pozrieť. „Boli sme tam cez deň, ohryzy sme našli, ale bobor nikde. Večer sme sa vrátili a... počuli sme svojho prvého bobra! Áno, len počuli. Lebo bobor akurát rachol chvostom o hladinu, a nebolo ho. Až po dvoch mesiacoch sme bobra aj videli, po pol roku vznikla prvá fotka, a po roku sme už boli kamaráti.“ Bobricu si potom preto pomenovali Ráchel, lebo vždy len rachla chvostom a zmizla.
Vedia sa smiať, prosiť
Tomáš strávil s bobrami nekonečne veľa hodín, vie o nich viac, než ktokoľvek iný. Čím ho bobry prekvapili? „Bobry sa vedia smiať, hnevať, prosiť... V prvom rade je však prekvapujúce a zároveň zaväzujúce, že to zviera nám verilo. Samozrejme, dôvera vznikla až postupom času. Bola to najkrajšia časť všetkého, čo sme zažili s bobrami. Divoké zviera, nieže sme ho dokázali skrotiť, ale začalo nás akceptovať, začalo nám veriť, vlastne sme si v prítomnosti Ráchel mohli robiť hocičo, čo sa nám zachcelo. Bobry sú inteligentné. Hovorí sa, že bobor je jediný živý organizmus, samozrejme, v úvodzovkách, lebo je ich viacej, ale živý organizmus, ktorý aktívne pretvára životné prostredie na svoj obraz. Stavia, buduje a mení ho. Mení ho takisto ako človek, lebo zistil napríklad, že po vode je jednoduchšie prepraviť ťažký klát dreva než ho ťahať cez súš, cíti sa bezpečnejšie vo vode, preto si vytopí veľké územie, aby mal jednoduchý transport, a aby bol v bezpečí. Toto zviera je jednoducho veľmi inteligentné a my sme zažili s bobrom strašne veľa srandy. Nikdy sme nezasahovali do ich života, boli sme síce pozorovatelia z dvadsiatich centimetrov, ale iba pozorovatelia. A keď sa stalo niečo také, že Ráchel trebárs išla po chodníku a my sme stáli v strede toho chodníka, zastavila sa a čakala, kedy chodník uvoľníme. My sme ju museli obkročiť, lebo pani bobrica išla okolo! Takýchto, a podobných situácií sme zažili veľa. Takže je to inteligencia bobra, čo nás vzala, a potom... čo už len lepšieho môže človek robiť, ako byť vonku, pozerať sa? Je to ako v kine, stále sa niečo deje...“
Ráchel je v nebi
Bohužiaľ, Ráchel už je v bobrom nebi. Ale Tomáš na to miesto k rieke Morave chodí často a rád. „Minulý rok na jar sa nám stalo, že bobrík, pravdepodobne potomok Ráchel, reagoval na nás veľmi pozitívne, veľmi príjemne. Cítili sme sa ako za starých dobrých čias...“
Fotografovaniu sa Tomáš Hulík venuje dlho, ani si vraj nepamätá odkedy, ale pravdepodobne od tínedžerských čias, kedy mu otec prvý raz požičal fotoaparát. „Vysvetlil a ukázal mi, ako funguje. Odvtedy fotím. Filmovať som začal až s bobrami a už som to niekde hovoril, že som bol lenivý zapisovať si všetky poznámky, tak som začal nakrúcať. Našťastie, do školy kúpili v tom čase kameru a mal som aj dobrého učiteľa Jara Mikuša. A filmovanie sa mi, samozrejme, zapáčilo.“
Najmä na Slovensku
Prírodu filmoval najmä na Slovensku, ale ako reportér Slovenskej televízie bol napríklad v Banda Acehu po cunami, a ako vraví, to bola naozaj iná škola.
„Cunami sme nezažili, ale zažili sme všetky dôsledky tejto katastrofy, ktoré v tom čase boli natoľko hrôzostrašné, že si ich radšej nepamätám. Proste som si to nejakým spôsobom vygumoval z pamäti. Extrémne zložitá situácia. Našli sme si tam kamaráta, ktorý prišiel o všetko, a to, čo on hovoril, hovorilo za všetko. Že si nemôže znovu otvoriť svoj obchod s mobilnými telefónmi, lebo všetci jeho klienti sú mŕtvi, takisto že nemá ani korunu, pretože banku umyla voda a záznamy o jeho vkladoch neexistujú. Určite to zanechalo na nás stopy. Človek si potom viac váži to, čo má.“
Od septembra 2005 do apríla minulého roku, teda skoro tri roky, sa Tomáš Hulík pohyboval hlavne vo Vysokých Tatrách. Nie sám, ale v spoločnosti známeho slovenského dokumentaristu Pavla Barabáša a ochranára, poradcu pre divoké zvieratá Miloša Majdu. Dôvod? Nakrúcali film Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase. Režisérom tohto takmer hodinového dokumentu, nakrúteného v rakúsko-slovenskej koprodukcii, je Pavol Barabáš.
Tomáš Hulík je hlavným kameramanom.
Zažili pri filmovaní v Tatrách niečo výnimočné?
„Samozrejme, v prírode sa vždy niečo výnimočné deje. Takí vlci! Je neuveriteľné pozorovať, ako funguje vnútro vlčej svorky. Čo ma veľmi prekvapilo, boli tetrovy. Bohužiaľ, u nás sme ich našli len zopár, maximálne štyri, zato neďaleko slovenských hraníc v Poľsku je tetrovov veľa, sú tam nádherné tokaniská. Kedysi bolo tomu tak aj na slovenskej strane, kým sa niekto nerozhodol poorať polia a obhospodarovať územie počas tokania. Je mi veľmi ľúto, že u nás, zásluhou ľudskej hlúposti, prichádzame o niečo takéto výnimočné. To isté sa deje s dropmi pri Bratislave. Je to smutné. Málo ľudí si vie predstaviť, o čom to je, keď nejaký pomätenec čaká ráno o štvrtej na tetrovov. Zážitok z toho je však úplne nádherný. To sú tie pozitívne zážitky. Negatívnym zážitkom napríklad bolo, že sme mali pripravených niekoľko orlích hniezd na nakrúcanie. Miloš Majda je úžasný odborník na orlov. Na skalákov. Je to ťažké nakrúcanie, veľmi jednoducho sa môže stať, že zlikvidujete znášku. Nakrúcali sme s odrastenými mladými, kedy je to ťažké preto, lebo orlica ich nekŕmi často, prilieta možno raz, dva razy za deň. Ale všetky hniezda, ktoré sme mali pripravené, boli buď vybrané pytliakmi, alebo zlikvidované počasím. Ten rok bol veľmi zlý, asi iba päť percent orlov úspešne odhniezdilo. Nakoniec sme našli jedno jediné skalné hniezdo! Na začiatku som si myslel, že Tatry, čo sa orlov týka, budú úplne skvelé, že tam budeme excelovať s orlami, ale opak bol pravdou. Nenakrútili sme s orlami, dá sa povedať, nič poriadne, aj keď sme mali vymyslené prekrásne scény a premyslené, ako vybudujeme celý príbeh, no keď to všetko zmizlo, boli sme odkázaní na jedno jediné miesto. A Tatry by bez orla neboli Tatrami. Zleteli orly z Tatry...
Všade je niečo nádherné
Napriek tomu Tomáš hovorí, že z filmovačky v Tatrách má veľmi dobrý pocit. Na otázku, čím sú pre neho Tatry, však nevie odpovedať. „Som rád v prírode, dlho, dlho som žil na nížine, a všetky zaujímavé prírodné úkazy ma priťahujú. Tatry boli niečo iné ako predtým. Bol to úplne iný zážitok, iné prostredie, ktoré, samozrejme, mi hneď učarovalo. Ja ale neviem povedať, či Tatry alebo Morava alebo Dunaj, Malá Fatra... Všade je niečo nádherné, zovšadiaľ sa dá niečo zobrať. Určite však viem, že do Tatier sa budem veľmi rád vracať. Prešli sme mnohé turistické, bežne dostupné miesta, ale boli sme aj tam, kde sa bežný turista nedostane, našli sme si počas filmovania veľa dobrých kamarátov, lesníkov, strážcov prírody, ktorí s nami aj spolupracovali, naozaj sa tam rád pôjdem pozrieť. Nehovoriac o tom, že mám veľmi rád osadenstvo na Lomničáku, sú to skvelí ľudia, tak ako napokon všetci tatranskí horali. Funguje tam spojenie človečenstva, priateľstva a prírody. A čo je lepšie než vypadnúť z Bratislavy! To je jedno kam...

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  2. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  3. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  4. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  5. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 8 482
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 8 041
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 7 685
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 328
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 373
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 975
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 703
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 267
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 825
  10. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 630
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ponická dúbrava.

V národnej prírodnej rezervácii v okrese Banská Bystrica nájdete aj 170-ročné stromy.


TASR 9 h
Bernolákova – Radvanská.

Projekt Zelené sídliská zameraný na revitalizáciu siedmich vnútroblokov v rôznych častiach mesta Banská Bystrica sa dostáva do ďalšej fázy.


TASR 9 h
Pohľad z banskobystrickej Šikmej veže.

Výsledky vyplynuli z prieskumu nadácie.


TASR 17. sep
Minister školstva Branislav Gröhling dnes navštívil zvolenské gymnázium, sprevádza ho podpredseda BBSK Ondrej Lunter.

Očkovať ich budú priamo na školách.


TASR 17. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obchody si môžu vybrať režim.


18. sep

Ako informoval portál Noviny.sk, osobné auto vletelo pod kamión, ktorý stál v odstavnom pruhu.


SITA 18. sep

Hlavný cestný ťah je v obidvoch smeroch uzavretý.


10 h

Dievča je vo vážnom stave.


18. sep

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu