Dni Japonskej kultúry v Štátnej opere začnú 21. mája a vyvrcholia 23. mája svetovou premiérou hudobno - dramatickej básne Pod rozkvitnutými sakurami podľa poviedky Anga Sakaguchiho V háji pod sakurami v plnom kvete . „Cieľom nebolo napísať japonskú operu. Tú by si Japonci napísali sami a lepšie, lebo poznajú svoje tradície,“ povedal riaditeľ Štátnej opery Rudolf Hromada. „Cieľom bol japonský námet a slovenská realizácia. Tím, ktorý sa dal dokopy, sa s tým stotožnil a robili to radi. Výsledok bude zaujímavý.“
Dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú fascinovalo dielo Pod rozkvitnutými sakurami už počas svojho vzniku. „Už som sa stretla s exotickými námetmi, ale námet Anga Sakaguchiho akoby sa priečil európskej tradícii. Príbeh je pomerne krvavý, odrezávajú sa hlavy. Bojovníka, ktorý je neohrozený vo svojom lese, nakoniec žena opantá tak, že ju začne poslúchať. Sú tam symboliky sakúr, ktoré majú pre Japoncov špeciálny význam. Je to o smrti, o plynutí času. My, Európania, vnímame smrť úplne inak ako ázijské krajiny,“ myslí si Lukáčová.
Maja Hriešik je režisérka, pre ktorú bola táto opera veľkou výzvou. Je to jej debut a zároveň vzácna skúsenosť, že mala možnosť spolupracovať s profesionálmi, sólistami z banskobystrickej opery. „K tejto kultúre som sa dostala cez štúdium súčasných japonských režisérov. Vždy som pociťovala veľký obdiv k ich tradičným formám, ale nikdy som nebola v Japonsku. Inšpiráciu som skôr používala na hľadanie spôsobu ako obohatiť európske vnímanie času aj estetiky, napríklad divadelnej,“ povedala. Konflikt medzi európskou a japonskou kultúrou je podľa nej viditeľný. „Japonské príbehy nie sú ako naše. My máme silného hrdinu, ktorý musí niečo zažiť a potom sa stane niečo významné, to ho zmení a on robí niečo iné. Je to až nevyslovené. Keď máme urobiť dielo o niečom, čo je nevyslovené a nevysloviteľné, je to najtvrdší oriešok. Ale vďaka muzike sme to preklenuli.“
Túžba preniesť na európske javisko úspornosť, decentné precítenie prírody, ako aj rozporuplné a potlačené emotívne stavy vo veľkej miere ovplyvnila chápanie divadla Maji Hriešik. „Práca na Sakaguchiho predlohe o záhadnom vplyve sakurového kvetu na človeka ma priviedli k otázke, ako sa súčasný človek vysporiadava so smrťou a aký je rozdiel medzi európskou a japonskou kultúrnou tradíciou vo vnímaní vzťahu človeka ku prírode. V javiskovej realizácii opery Pod rozkvitnutými sakurami sa nezastaviteľné odmotávanie „klbka“ času každého človeka stáva rovnocenným nositeľom deja vedľa zbojníka alebo krásnej ženy. Symbolika sakury odráža na veselosť a krásy života a na druhej strane príliš rýchle odkvitnutie kvetu je pochmúrnym mementom ľudskej pominuteľnosti,“ povedala Hriešik.
Autor: KŠ
