Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Marta sa až po mesiaci dozvedela, že jej syn už nežije

POTOM, AKO jej zomrel jediný syn, už nemala chuť žiť. Schudla, v noci sa budila zo sna, kládla si otázky, na ktoré nedostala odpoveď.

Listovala v rodinnom albume a mala ešte väčší pocit prchavosti okamihu. Jej syn mal len tridsať tri rokov, keď jej oznámili, že už nežije. Zomrel v Taliansku. Náhle odpadol na ulici a bolo po ňom.
„Od tej chvíle som to už nebola ja. Bolo to len telo bez duše,“ hovorí Marta Kišantalová. Bolo nad jej sily niesť ťažkú ranu osudu. „Nedokážem opísať bolesť a žiaľ, ktorý som pociťovala. Moje dni sa zo začiatku podobali ako vajce vajcu. Sedela som v kuchyni, pozerala na fotografiu syna a plakala. Zúfalo a dlho. Nahlas, potichu, hystericky, žalostne. Smrť syna bola ako lavína, ktorá sa na mňa zosypala a nedovolila mi dýchať. Milované dieťa vám zomrie niekde v ďalekom svete a vy nemôžete ísť ani len vyplakať sa na jeho hrob,“ smutne povie invalidná dôchodkyňa.
Viktor Ponický nepatril medzi tých, ktorým vyhovoval život bez práce. Ponižovalo ho čakať na almužnu od štátu a hlásiť sa na úrade práce. Mal ženu, tri deti. Chcel, aby doma nič nechýbalo. Býval v Rimavskej Sobote, v meste, kde získať si slušné zamestnanie bolo takmer nemožné. Dlho váhal, kým sa napokon rozhodol odísť a skúsiť šťastie v zahraničí. Vybral si Taliansko. „V roku 2002 tam vycestoval. Volali sme si takmer každý deň. Pretĺkal sa tam, ako sa dalo. Bral akúkoľvek prácu, aby si zarobil. Pracoval v prístave, na lodi, v sklade, v pohostinstve. Muselo to pre neho byť ťažké. Miloval svoju ženu a deti. Viem, že do sveta išiel najmä kvôli nim,“ povie nešťastná matka. Jej žiaľ nezahojil čas.
Týždne strachu a neistoty
Osudy ľudí bývajú rôzne. Smutné, veselé, aj s tragickým koncom. Taký koniec mal aj Viktorov pobyt v zahraničí. Išiel zarábať eurá, našiel smrť.
„Naposledy sme spolu volali 23. septembra 2005. Maminka moja, darí sa mi, ale je mi za vami veľmi smutno. Posťažoval si, že mu občas býva nevoľno. Prosila som ho, aby sa vrátil domov, že veď už nejako bude. Akoby som tušila, že sa stane niečo zlé,“ zadúša sa od sĺz statočná žena.
Od tohto okamihu viac svojho syna nepočula. Odmlčal sa. Nevedeli, kde mu majú volať. „Nemal svoj telefón. Pisa, kde pracoval, je veľké mesto. Kde som mala volať? Viac ako mesiac som o ňom nemala žiadne správy. Vždy, keď zazvonil telefón, dúfala som, že je to on,“ hovorí pani Marta.
Najhorší okamih tohto bolestného príbehu ešte len prišiel. Dvadsiateho šiesteho októbra zazvonil telefón.
„Myslela som si, že volá Viktor. Nebol to on. V telefóne sa mi ozval cudzí hlas. Volali mi z nášho veľvyslanectva v Taliansku. Akýsi pán Roman Goga sa ma dosť stroho opýtal, ako sme sa rozhodli a čo spravíme s telom. Nechápala som! Pýtam sa ho, s akým telom? No s telom vášho syna! Máme ho tu už mesiac, zahlásil mi. Podlomili sa mi kolená, zatočila hlava. Na chvíľu som zrejme stratila vedomie. Môj syn, môj Viktorko, je už mesiac mŕtvy, a nám to nikto neoznámil. Pane Bože, aj toto dopustíš?“ Túto otázku si položila veľakrát.
Správa o úmrtí meškala mesiac
Oznámenie o úmrtí Viktorka vraj z veľvyslanectva nahlásili slovenskej polícii. Marta do dnešného dňa nevie, kde skončilo. „Volala som do Lučenca, Rimavskej Soboty a Fiľakova, no nikde o takejto správe nevedeli. Viktor umrel 29. septembra. Údajne ho štyri dni predtým našli odpadnutého na ulici. Previezli ho do nemocnice Santa Chiara v Pise, kde zomrel. O jeho smrti sme sa však dozvedeli len o mesiac. Koho za to viniť? Našu políciu, či veľvyslanectvo? Bol to necitlivý prístup,“ tvrdí Marta.
Ukáže fotografiu svojho syna. Je na nej mladý muž zodpovedajúci jeho veku.
„Pozrite sa, takto vyzeral po smrti. Poslali mi ju z Talianska. Tvár ma dobitú a vyzerá na päťdesiat. Podľa mňa ho niekto zbil,“ zdôrazní Marta. Podľa oficiálnej správy mladý muž zomrel na následky hemoralgického šoku spôsobeného hemoralgickou horúčkou. „Vraj mu praskol vred a mal aj zapálenú pečienku,“ dodá jeho matka.
Totožnosť syna určila len podľa občianskeho preukazu. „Nemali sme peniaze na jeho prevoz. Ani tela, ani popola. Prosila som o pomoc veľvyslanectvo. Mám rakovinu, chodím o barlách. Chcela som pochovať svojho syna doma. No potrebovala by som na to stotisíc. Peniaze som nemala. Tak mi neostávalo nič iné, len dať súhlas, aby ho pochovali v Taliansku. Už je tomu tretí rok, čo leží niekde v cudzej zemi,“ povie matka troch detí.
Starká nevedela o smrti vnúčika
Tri roky Viktorova rodina tajila jeho smrť. „Môj syn bol miláčikom mojej mamy. Starká mala choré srdce. Správa o smrti by ju zabila. Zomrela pred rokom v apríli. Naposledy vydýchla s tým, že jej Viktorko zarába na lodi, odkiaľ nemôže telefonovať. Bola to milosrdná lož. Denne sa modlím, aby to pochopila,“ zdôverí sa Marta Kišantalová. Písala nadáciám, ministrom, aby jej pomohli s peniazmi na cestu do Talianska.
„Zatiaľ sa mi podarilo vyprosíkať len desatinu z toho, čo potrebujem. Chcem vidieť Viktorov hrob, zapáliť mu sviečku a dať naň aspoň za hrsť rodnej zeme. Ten, kto to nezažil, ťažko pochopí môj žiaľ. Spoveď matky, ktorá stratila syna a nemôže ani len zájsť k jeho hrobu,“ zakončí dojímavý príbeh Marta z Holiše.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 534
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 448
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 192
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 314
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 980
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 7 786
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 614
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 361
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 192
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 067
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto

Mnohým ľuďom sa cez registračný formulár nedarí prihlásiť, dovolať sa na infolinku je skoro nemožné.

16m

.Digitalizačné centrum od roku 2012 zdigitalizovalo viac ako 210-tisíc zbierkových predmetov múzeí.

3 h

Na pomoc mu išli v tme horskí záchranári.

4 h

K nešťastnej udalosti prišlo v januári 2004.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

23 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

21 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

21 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?