Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Marta sa až po mesiaci dozvedela, že jej syn už nežije

POTOM, AKO jej zomrel jediný syn, už nemala chuť žiť. Schudla, v noci sa budila zo sna, kládla si otázky, na ktoré nedostala odpoveď.

Listovala v rodinnom albume a mala ešte väčší pocit prchavosti okamihu. Jej syn mal len tridsať tri rokov, keď jej oznámili, že už nežije. Zomrel v Taliansku. Náhle odpadol na ulici a bolo po ňom.
„Od tej chvíle som to už nebola ja. Bolo to len telo bez duše,“ hovorí Marta Kišantalová. Bolo nad jej sily niesť ťažkú ranu osudu. „Nedokážem opísať bolesť a žiaľ, ktorý som pociťovala. Moje dni sa zo začiatku podobali ako vajce vajcu. Sedela som v kuchyni, pozerala na fotografiu syna a plakala. Zúfalo a dlho. Nahlas, potichu, hystericky, žalostne. Smrť syna bola ako lavína, ktorá sa na mňa zosypala a nedovolila mi dýchať. Milované dieťa vám zomrie niekde v ďalekom svete a vy nemôžete ísť ani len vyplakať sa na jeho hrob,“ smutne povie invalidná dôchodkyňa.
Viktor Ponický nepatril medzi tých, ktorým vyhovoval život bez práce. Ponižovalo ho čakať na almužnu od štátu a hlásiť sa na úrade práce. Mal ženu, tri deti. Chcel, aby doma nič nechýbalo. Býval v Rimavskej Sobote, v meste, kde získať si slušné zamestnanie bolo takmer nemožné. Dlho váhal, kým sa napokon rozhodol odísť a skúsiť šťastie v zahraničí. Vybral si Taliansko. „V roku 2002 tam vycestoval. Volali sme si takmer každý deň. Pretĺkal sa tam, ako sa dalo. Bral akúkoľvek prácu, aby si zarobil. Pracoval v prístave, na lodi, v sklade, v pohostinstve. Muselo to pre neho byť ťažké. Miloval svoju ženu a deti. Viem, že do sveta išiel najmä kvôli nim,“ povie nešťastná matka. Jej žiaľ nezahojil čas.
Týždne strachu a neistoty
Osudy ľudí bývajú rôzne. Smutné, veselé, aj s tragickým koncom. Taký koniec mal aj Viktorov pobyt v zahraničí. Išiel zarábať eurá, našiel smrť.
„Naposledy sme spolu volali 23. septembra 2005. Maminka moja, darí sa mi, ale je mi za vami veľmi smutno. Posťažoval si, že mu občas býva nevoľno. Prosila som ho, aby sa vrátil domov, že veď už nejako bude. Akoby som tušila, že sa stane niečo zlé,“ zadúša sa od sĺz statočná žena.
Od tohto okamihu viac svojho syna nepočula. Odmlčal sa. Nevedeli, kde mu majú volať. „Nemal svoj telefón. Pisa, kde pracoval, je veľké mesto. Kde som mala volať? Viac ako mesiac som o ňom nemala žiadne správy. Vždy, keď zazvonil telefón, dúfala som, že je to on,“ hovorí pani Marta.
Najhorší okamih tohto bolestného príbehu ešte len prišiel. Dvadsiateho šiesteho októbra zazvonil telefón.
„Myslela som si, že volá Viktor. Nebol to on. V telefóne sa mi ozval cudzí hlas. Volali mi z nášho veľvyslanectva v Taliansku. Akýsi pán Roman Goga sa ma dosť stroho opýtal, ako sme sa rozhodli a čo spravíme s telom. Nechápala som! Pýtam sa ho, s akým telom? No s telom vášho syna! Máme ho tu už mesiac, zahlásil mi. Podlomili sa mi kolená, zatočila hlava. Na chvíľu som zrejme stratila vedomie. Môj syn, môj Viktorko, je už mesiac mŕtvy, a nám to nikto neoznámil. Pane Bože, aj toto dopustíš?“ Túto otázku si položila veľakrát.
Správa o úmrtí meškala mesiac
Oznámenie o úmrtí Viktorka vraj z veľvyslanectva nahlásili slovenskej polícii. Marta do dnešného dňa nevie, kde skončilo. „Volala som do Lučenca, Rimavskej Soboty a Fiľakova, no nikde o takejto správe nevedeli. Viktor umrel 29. septembra. Údajne ho štyri dni predtým našli odpadnutého na ulici. Previezli ho do nemocnice Santa Chiara v Pise, kde zomrel. O jeho smrti sme sa však dozvedeli len o mesiac. Koho za to viniť? Našu políciu, či veľvyslanectvo? Bol to necitlivý prístup,“ tvrdí Marta.
Ukáže fotografiu svojho syna. Je na nej mladý muž zodpovedajúci jeho veku.
„Pozrite sa, takto vyzeral po smrti. Poslali mi ju z Talianska. Tvár ma dobitú a vyzerá na päťdesiat. Podľa mňa ho niekto zbil,“ zdôrazní Marta. Podľa oficiálnej správy mladý muž zomrel na následky hemoralgického šoku spôsobeného hemoralgickou horúčkou. „Vraj mu praskol vred a mal aj zapálenú pečienku,“ dodá jeho matka.
Totožnosť syna určila len podľa občianskeho preukazu. „Nemali sme peniaze na jeho prevoz. Ani tela, ani popola. Prosila som o pomoc veľvyslanectvo. Mám rakovinu, chodím o barlách. Chcela som pochovať svojho syna doma. No potrebovala by som na to stotisíc. Peniaze som nemala. Tak mi neostávalo nič iné, len dať súhlas, aby ho pochovali v Taliansku. Už je tomu tretí rok, čo leží niekde v cudzej zemi,“ povie matka troch detí.
Starká nevedela o smrti vnúčika
Tri roky Viktorova rodina tajila jeho smrť. „Môj syn bol miláčikom mojej mamy. Starká mala choré srdce. Správa o smrti by ju zabila. Zomrela pred rokom v apríli. Naposledy vydýchla s tým, že jej Viktorko zarába na lodi, odkiaľ nemôže telefonovať. Bola to milosrdná lož. Denne sa modlím, aby to pochopila,“ zdôverí sa Marta Kišantalová. Písala nadáciám, ministrom, aby jej pomohli s peniazmi na cestu do Talianska.
„Zatiaľ sa mi podarilo vyprosíkať len desatinu z toho, čo potrebujem. Chcem vidieť Viktorov hrob, zapáliť mu sviečku a dať naň aspoň za hrsť rodnej zeme. Ten, kto to nezažil, ťažko pochopí môj žiaľ. Spoveď matky, ktorá stratila syna a nemôže ani len zájsť k jeho hrobu,“ zakončí dojímavý príbeh Marta z Holiše.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  4. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  5. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  6. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  7. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  8. Svalovice sa netreba obávať
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 5 330
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 114
  6. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 443
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 343
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 279

Blogy SME

  1. Toto je rovnosť: Autorka kurzu o rodovej rovnosti: Po vykročení z komfortnej zóny toho môžeme veľa objaviť
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  4. Ľuboš Vodička: Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  6. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  7. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  8. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 089
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 249
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 700
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 538
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 522
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 132
  7. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 064
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 999
  1. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  2. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  4. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

V Banskobystrickom kraji chcú vedieť, aká zdravotná starostlivosť bude dostupná v nemocniciach na jeho území.

V jednom prípade nespokojnosť vyústila do petície.


19 h
Ilustračné foto.

Počet stúpol najmä k požiarom.


TASR 21 h
Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


24 h
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pozrite si rebríček škôl podľa hodnotenie INEKO.


31. jan

Premostenie Váhu zjednoduší ľuďom cestu do práce.


19 h

Situácia je zlá na celom Slovensku.


22 h

O jeho vine a treste rozhodne súd v super rýchlom konaní.


31. jan

Blogy SME

  1. Toto je rovnosť: Autorka kurzu o rodovej rovnosti: Po vykročení z komfortnej zóny toho môžeme veľa objaviť
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá)
  4. Ľuboš Vodička: Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova?
  6. Anna Miľanová: Kresby prírodným uhlíkom...
  7. Matúš Mathis: Ponuka bytov v Košiciach po prvýkrát od septembra 2022 klesla - Píše Matúš Mathis
  8. Jozef Stasík: Niekto zhasína a niekto myslel dopredu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 6 089
  2. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 249
  3. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 700
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 538
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 522
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 132
  7. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 3 064
  8. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 2 999
  1. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  2. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  4. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu