Petícia proti výstavbe hotela v blízkosti Múzea SNP v Banskej Bystrici je výsledkom podujatia „Naša vízia mesta“, ktoré sa uskutočnilo uplynulý štvrtok, 15. mája 2008 v Klube architektov v Banskej Bystrici. Zvolávateľom dialógu s občianskou verejnosťou boli šiesti poslanci klubu Banskobystrická alternatíva pôsobiaci v mestskom zastupiteľstve.
„Chrániť treba nielen mesto, ale aj krajinu okolo,“ pripomenul na úvod Václav Chochol, emeritný hlavný architekt mesta Zvolen, ktorý prevzal nad podujatím Banskobystrickej alternatívy záštitu. Kritizoval územné plánovanie systémom „pár metrov sem, pár metrov tam, len aby sa vyhovelo developerom“.
Jeho slová nezostali bez odozvy u tých prítomných, čo sledujú zmeny a doplnky územného plánu v Banskej Bystrici. „V dôsledku týchto rozhodnutí rastú objekty zakrývajúce výhľad na krásne okolie. Akoby tí, čo o zmenách rozhodujú, strácali cit pre toto mesto,“ konštatoval účastník diskusie Miloslav Sochor. Zároveň apeloval, že konaním možno mnohé zvrátiť a zachrániť.
Poslankyňa Ľudmila Priehodová priblížila ťažkosti, s akými sa rodí nový územný plán Banskej Bystrice. Podľa nej takýto stav môže vyhovovať len lovcom v mútnych vodách. Tvorbu územného plánu ako umeleckú činnosť predstavili okrem Ľ. Priehodovej ďalší skúsení architekti Ladislav Kmeť či Jozef Chrobák, ktorý doplnil, že okrem kvalitného územného plánu je dôležité ešte aj to, ako sa následne s územným plánom narába.
Podľa autorizovaného architekta Igora Teplana mesto akoby nemalo marketing potrieb. Za odstrašujúci príklad vybral projekt dolnej brány na konci Dolnej ulice, ako ho pred časom vo vlastnej vízii predstavil primátor Ivan Saktor. „Politická moc je rozhodujúca. Napokon sa nájde dostatok poslancov, ktorí omaľovánky odmávajú,“ skonštatoval.
„Architekt má byť aj filozof,“ nadviazala na I. Teplana poslankyňa Viera Dubačová: „Neželám si, aby mesto, kde žije môj syn, bolo devastované betónovaním.“ Ďalšiemu autorizovanému architektovi Danielovi Sticzayovi chýbal v miestnosti Marián Šovčík, autor viacerých projektov vysokých objektov, ktoré už zacláňajú alebo zaclonia pohľad na historické objekty či okolité vrchy.
„V Banskej Bystrici prichádzala krajina do mesta,“ s nostalgiou pripomenula prioritu polohy mesta pod Urpínom kunsthistorička Klára Kubičková. Vyslovila sa za rozvoj mesta, no nie za taký, aký sa deje v súčasnosti. „Myšlienku severného obchvatu predstavil r. 1939 architekt Emil Belluš. Bystricu vnímal ako mesto kultúry, vzdelania, administratívy, a dnes by iste povedal, že aj ako univerzitné mesto.“ V súvislosti s plánovanou výstavbou priemyselného parku v Šalkovej K. Kubičková uviedla, že prof. Belluš dával priemysel do inej polohy - smerom na Zvolen.
Viacerí účastníci, medzi nimi priamy účastník SNP Alexander Miartuš, napadli primátorovu víziu výstavby hotela pri Pamätníku SNP v Kapitulskej ulici. Ešte v ten večer vytvorili petičný výbor v zložení Klára Kubičková, Otto Štroffek, Ľuboš Vrbický, Dušan Čupka a Mikuláš Röhrbeck.
„Komercionalizáciu priestoru na území chránenej mestskej pamiatkovej rezervácie v tesnej blízkosti pamätníka považujem za zneváženie odkazu dejín Slovenska,“ uvádza sa v petícii. Jej text sa ponúkli šíriť aj prítomní študenti.
Záver dialógu patril práve ich vízii Bystrice, „kde sa ľudia budú cítiť bezpečne, kde nevyrastie mrakodrap pred oknom, kde budú parky, ktoré nikto nevymení za auparky. Jednoducho kde bude radosť žiť.“
Poslanci Banskobystrickej alternatívy plánujú pokračovať v organizovaní kultivovaných verejných diskusií. Tú najbližšiu chcú venovať téme „Statická a dynamická doprava v meste“.
