Vedenie futbalového klubu v Podbrezovej obmedzilo ambície prvého mužstva v minulých rokoch na dobré účinkovanie v druhej najvyššej súťaži. Samotní futbalisti sa s relatívne nižším cieľom stotožnili, a aj keď sa snažili hrať pre divákov, s umiestnením si veľké starosti nerobili.
Až minulá sezóna začala mnohé veci meniť. Mužstvo sa v prvej lige ocitlo na nelichotivých priečkach a na trénerský post nastúpil Anton Jánoš. Udržal tím v súťaži a po jesennej časti bol na druhom mieste za vedúcim Prešovom. Navyše zdravo vyhecoval vedenie, aby hovorili v budúcnosti len o postupe.
Nekompromisnosť trénera Antona Jánoša je známa, pri dlhodobejšom pôsobení pri hocijakom tíme priniesla úspechy aj jeho nasledovníkom. Slovenské futbalové prostredie pozná veľmi dobre z každej stránky a vie, čo môže očakávať. ,,Podstatné je, že by som si toto mužstvo vedel predstaviť v najvyššej súťaži. Keď som prišiel k mužstvu v jeseni 2006, bol som zaskočený, ako niektorí jednotlivci netrénovali normálne. Doslova boli šokovaní, keď som ich poviazal všetkých desať, učil chodiť po ihrisku a osvojiť si herný systém. Priznali, že nikdy nič podobné nerobili,“ povedal Jánoš pred začiatkom jarnej časti.
Od úvodného jarného kola však Podbrezovčania výsledkami a hrou veľmi nenapĺňali Jánošove predstavy a na Prešov strácali stále viac bodov. Aj keď Jánoš teraz ešte nechcel rozoberať dôkladne všetky podrobnosti, aj toto mohlo viesť k jeho rozhodnutiu skončiť. ⋌
