POHORELÁ MÁ CHARAKTERISTICKÉ nárečie, veľa zručných remeselníkov, svoj kroj, a azda najstaršiu, stále fungujúcu kováč- sku šmykňu. Do osady Pohorelská Maša, ktorá patrí k obci, si chodil pre inšpiráciu slávny český maliar Max Švabinský, v 19. storočí tam ešte naplno bežala najmodernejšia valcovňa plechu na Slovensku.
Ale že v Pohorelej bolo, a stále je najviac včelárov na Horehroní, to sa nedočítate nikde. Do sprievodcu regiónom pozabudli uviesť informáciu, za ktorou by išli turisti ako osy na med.
Slovensko patrí do skupiny európskych štátov s najmenej zdevastovanou prírodou. Kým náš človek prešiel od dreveného pluhu po rozorávanie medzí a od práškovacích lietadiel naspäť k rozumu, nestačil zničiť toľko, ako sa podarilo bohatým, veľakrát nešťastne experimentujúcim krajinám.
Ferdinand, následník včelárskeho rodu Meckovcov z Pohorelej, je úspešný chovateľ. Do projektu v rámci plánu rozvoja vidieka, cez ktorý Európska únia finančne podporuje polosamozásobiteľské farmy,〜 sa síce veľmi nehrnul, rodina však výdatne lobovala, až si povedal: dobre, za pokus to určite stojí. Niekto napchá pätnásť tisíc do automatov, naše pôjdu do niečoho, čo má aspoň zmysel. Aj malo.
Projekt zaujal
V roku 2007 získal prvých tisíc eur pri aktuálnom kurze 37,50 Sk. Bez ohľadu na vývoj koruny a prechod na novú menu, rovnakú čiastku dostane aj každý z nasledujúcich štyroch rokov. Podmienky sú tvrdé a jednoznačné: Všetky takto získané prostriedky musí preukázateľne investovať do rozširovania zdravých, perspektívnych včelstiev, moderných zariadení, liečiv, úľov, ekologických zásobníkov na med, jednoducho do farmy na úrovni 21. storočia. Odbyt je neobmedzenou záležitosťou chovateľa. Meckovci s tým nemajú najmenší problém. Ferov med sa predáva ešte „teplý“. Rýchlo a sám. Keby ho niekto postavil do regálu vedľa proveniencie z dovozu, ktorú sám inak nenazve, len bezcenné sladidlo a „šmejd“, musel by sa od potupy prepadnúť. „Žiadna čistá alpská krajina,“ hovorí. „Každý, kto sa trochu vyzná, vie, že slovenský med je liek. Z výťažkov kvetov a peľu, čo sa v stredoeurópskych podmienkach nevyskytujú, dostávajú naše deti akurát alergie.“
„Kryštalická“ dogma
Včela po stáročia fascinuje svojou rolou v prírode a dokonalosťou systému spoločenstva, ktorému sa počas svojho krátkeho života absolútne podriaďuje. Napriek tomu sú tu rozdiely. V stave domácnosti, napríklad. Sú úle, v ktorých je dokonalý poriadok, inde pravý opak. Ako v ľudskom vydaní. V početnej rodine sa nenájde dobrovoľník, ochotný vyniesť smeti. Možno úsmevné, Ferdinand to však považuje za dôležitý detail. Včelstvá si totiž precízne šľachtí sám. Ako predajcu ho mrzí rozšírený názor, že med, ktorý skryštalizuje, je vlastne cukor, čiže inými slovami, včelárov podvrh. „Opak je pravdou. V zime prikrmujeme cukrovým roztokom, ten neskryštalizuje. Trvalú tekutú konzistenciu má iba agátový med. Bohužiaľ, ľudia si nedajú povedať...“
Meckovci sa neustále vzdelávajú. Chodia na prednášky, navštevujú výstavy, lebo to považujú za nutné, ak nemajú zostať stáť. Tí druhí, takzvaní včelárski tradicionalisti, nenazrú do odborných časopisov ani omylom. Poznatky vedy a výskum idú mimo nich, pracujú po starom, neodborne.“ Ak raz štátna veterinárna správa upozorní na výskyt klieštika a nutné opatrenia, treba to rešpektovať. Nepreliečené včelstvo nemôže prežiť,“ hovorí s presvedčením F. Mecko.
Nové, dôležité, a prečo čierna škodí
Ak sa niekedy hovorilo, že pred zimou treba úle riadne zatepliť, dnes to neplatí. Zima zdravej, kondične silnej rodine neškodí. Súčasné moderné úle dokonca nemajú dno, iba sieťku, aby sa do nich nedostala myš. Včela znesie až mínus 60 stupňov Celzia.
Pri rozpúšťaní medu vo vodnom kúpeli, alebo pri sladení čaju, by sa nemalo prekračovať optimálnych 45 stupňov. Vyššia teplota ho totálne znehodnocuje.
Pri letáčoch, ale ani v záhradách počas silnej znášky, sa nehodno ukazovať v čiernom oblečení. Čierna včely provokuje. Údajne za to môže tisícročná genetická informácia o úhlavnom nepriateľovi včiel všetkých čias, sort, rodov, a hierarchií, teda o medveďovi, a zrejme poriadne temná.
Ihličnaté stromy a obilniny včely neopeľujú. Túto prácu vybavuje vietor.
Pohorelá je považovaná za včelársku veľmoc. V obci evidujú približne 240 rodín jedenástich chovateľov. Škoda, že o dedinu vyššie akoby uťal.
