Na Horných Pršanoch slávnostne ukončili rekultiváciu skládky pevného domového odpadu.
Zelená plocha pri Banskej Bystrici sa „nezelenala“ od roku 1986, kedy sa prvýkrát začal zvážať domový odpad na toto miesto. Skládka sa zväčšovala, vznikal v nej škodlivý plyn metán, ktorý sa hromadil. „Množstvo plynu je najväčšie po zhruba siedmich rokoch od vytvorenia takejto skládky,“ upresnil predstaviteľ firmy, ktorá rekultiváciu uskutočnila. „Metánu je tu menej, ako sa predpokladalo, najmä kvôli požiaru v roku 1998, ktorý spálil nahromadený plyn v jednotlivých vrstvách.“ Rekultivácia spočíva v odplynení skládky, ktoré bude trvať niekoľko rokov. Na sebe je uložených viacero drenážnych vrstiev, z ktorých sú plynné škodliviny odvádzané do zariadenia, ktoré následne spaľuje privedený plyn. „Projekt odstráni negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýši kvalitu života v meste a regióne. Mesto by si túto finančne náročnú investíciu samo nemohlo dovoliť. Preto sme podali projekt so žiadosťou o nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ,“ uviedol primátor Ivan Saktor. Celkové náklady projektu rekultivácie skládky na Horných Pršanoch dosiahli takmer 70 miliónov korún. Z toho 50,7 milióna bolo vyčerpaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, teda okolo 75 percent investície. Ďalších 13,5 milióna bolo použitých zo štátneho rozpočtu SR. Ostávajúcich 5 percent pokrylo mesto Banská Bystrica z vlastného rozpočtu. Hlavným cieľom najväčšej investície mesta je obmedzenie negatívneho vplyvu odpadu na životné prostredie prostredníctvom bezpečného uzavretia skládky komunálneho odpadu, následná rekultivácia a zabezpečenie monitoringu. Mestu vyplýva zo zákona povinnosť monitorovať miesto ďalších 50 rokov. „Stavebné práce neboli ukončené vo vopred stanovenom termíne, ktorým bol august 2007. Príčin bolo mnoho, počasie bránilo ťažkým mechanizmom v práci,“ zdôvodnil Ján Jenčík z referátu stratégie a rozvoja mesta. Skládka nebude ďalej využívaná, keďže bola rekultivovaná. Projekt bol nakoniec úspešne ukončený, rekultiváciu slávnostne zahájil viceprimátor mesta Róbert Kazík. Obyvatelia si tak môžu vydýchnuť, ostáva už len dúfať, že príroda dokončí perspektívne dielo podľa očakávaní.