Zaujať dnešného detského diváka neokukaným, nezunovaným programom až tak, aby sa na ňom s radosťou podieľal, nie je jednoduchá záležitosť.
Ak autorovi „emdedáckeho“ scenára dojde fantázia pri druhej zastávke rozprávkovým lesom, dieťa nemá problém: bez milosti dokáže dať najavo, ako príšerne sa nudí, a že len špekáčik v taške je dôvod, prečo už dávno nezutekalo. To však nie je náš prípad.
Základná škola vo Valaskej má učiteľa, ktorému sa podarilo získať pre šachy neveľkú, ale zdatnú skupinu žiakov.
Obec Valaská má námestie vyložené šedivými betónovými kockami. Vlani na ňom odohrali prvú partiu s ľudskými figúrami - živé šachy. Tohto roku nechali 64 čierno-bielych polí nanovo pretrieť a označiť zreteľnou notáciou. Kým farba bezpečne zaschla, predstavitelia jednotlivých figúr si pripravili totožné masky.
„Mojou úlohou bolo sledovať ťahy hráčov a komentovať pohyb na na šachovnici," vysvetlil učiteľ Ivan Karak.
Víťazný mat druhého ročníka Živého šachu, ktorý sa uskutočnil v stredu, bol jasnou záležitosťou Jara Mikoša. Odvetu nedohrali pre krátkosť času. K programu venovanému Dňu detí patrilo totiž aj následné predstavenie divadla Maska zo Zvolena.
Najväčší úspech v krátkej, ani nie štvorročnej histórii šachového krúžku Základnej školy Valaská, dosiahla dnes už banskobystrická konzervatoristka Lucia Slosiariková. V roku 2006 reprezentovala školu na majstrovstvách Slovenska.
