Jej doménou sú problémy dospievajúcej mládeže. Debutovala dielom Hrdinský zápisník (1960).
Pekné španielske príslovie hovorí: „Všetci sme pútnikmi. Cestu máme nejako vpísanú do života.“ Podobným spôsobom to vyjadruje Maria Noel v jednom zo svojich diel: „Ak cesta je v mojom srdci, znamená to, že vlasť sa všade nachádza.“
Naša rodáčka
Tá cesta nemôže byť tuláctvo, ale putovanie do vlasti. Aj naša rodáčka, veľká slovenská spisovateľka Klára Jarunková, mala vo svojom srdci náš malebný kraj, pretože bol jej rodný. Sme hrdí a pyšní, že práve tak veľký človek patrí sem a práve nám!
Keď sa v mysli vraciame k nej, vedela iných okúzliť svojím talentom a možnosťami, ale bola to hlavne aj jej neustála pomoc pri objavovaní jej vlastných nápadov a hlbokých myšlienok pri tvorbe, hlavne pre naše deti.
Klára Jarunková bola ako strom, ktorý mal veľa ovocia a nahýbal sa ku všetkým, jej korene sa rozrástli, ale ostali v jej rodisku na Horehroní. V jej knihách sme objavili vodiacu niť, ktorá nás teraz spája. V jej diele je ticho obťažkané svetlom, nebeská myšlienka slova, vzdialená hudba, blízka láska, ktoré opatrujú každý dúšok jej velikánskej katedry. Objavili sme vodiacu niť a naša duša začala tancovať.
Jarunkovej jar
30. apríla 2008 sa uskutočnil už 5. ročník regionálnej súťaže Jarunkovej jar na Šumiaci, kde zaznela próza a poézia slovenských autorov. Súťaže sa zúčastnili žiaci z 10 základných škôl z Horehronia, učitelia a hosť, dcéra Kláry Jarunkovej, akademická maliarka Daniela Zacharová, ktorá nám doniesla kus svojej mamy, za čo sme jej nesmierne povďační. Touto cestou chceme vyjadriť vďaku pani riaditeľke Marte Bošeľovej, že je to práve ona, ktorá je realizátorkou a usporiadateľkou tejto krásnej literárnej tradície. Táto súťaž je z mála súťaží, kde si žiaci medzi sebou nielen zasúťažia, spoznajú sa a vymenia umelecké zážitky, ale dostanú aj pekné ceny a občerstvenie. Základná škola na Šumiaci má každý rok krásne vyzdobenú školu, a o túto výzdobu sa starajú učitelia tunajšej školy.
Odkaz Kláry Jarunkovej
Na tejto kultúrnej akcii sme naše oči kŕmili tým všetkým, čo sme videli, uši zvukom a slovami recitátorov. Treba skúšať, robiť nie hocičo, ale to, čo treba, neuspokojovať sa s tým, čo je možné, ale chytiť sa smelo a odvážne konkrétnosti. Naše skutky sa majú prejaviť nie v snoch, ale v činnosti. Nebojme sa strachu, ktorý nás zdržiava v príprave na skok do víru činnosti. Na tejto krásnej ceste nech nás stále sprevádza odvaha, nadanie a láska k našej slovenčine a veľkej žene Kláre Jarunkovej.
Krása poézie
Veď neexistuje len matematika. Existuje aj próza a poézia. Či nie je pekný purpurový aksamiet veternice? A čierny drozd na rannom snehu? A priepastné nebo, to nevyčísliteľné nebo v nevyspytateľnom tichu? A dych, ktorý sa stane zvukom, zvuk, ktorý sa stane slovom, slovo, čo sa pretvára do mysle človeka, ktorý ju vyhlasuje? A symetria hviezdic na nebi? A frivolný vzduch, ktorý vibruje v hrtane škovránka? Sme obklopení zázrakmi, ktoré si neuvedomujeme. Koľko vecí môžeme urobiť za deň? Splniť si predsavzatie, zabudnúť na to, že nám niekto ublížil. Napraviť nejakú vinu, zbaviť sa urazenosti, nájsť si čas, hoci jedinú minútku a poskytnúť ju niekomu blízkemu, hľadať aj dnes neuveriteľné tajomstvo v dielach spisovateľov a trošku sa nechať unášať touto krásnou chvíľou, ktorú nám pripravili.
Autor: J. GORDANOVÁ