Tieto slová mi ako spomienka na výklad nášho sprievodcu pri návšteve čínskeho veľkomesta Šanghaj prebehli prvé mysľou, keď prezident Spolku architektov Slovenska, prof. Štefan Šlachta, spolu s viceprimátorom mesta Banská Bystrica Robertom Kazíkom, otvárali koncom mája konferenciu a následne výstavu o diele tohto pre nás doteraz takmer neznámeho krajana architekta Ladislava Hudeca.
Prof. Šlachta sa systematicky mnoho rokov venuje výskumu v oblasti architektúry a objavil viaceré pozoruhodné osobnosti XX. storočia. Dobrodružstvo a zistenia spojené s odkrývaním osudu architekta Hudeca mu však pripravili nejeden výnimočný zážitok, ako sám hovorí.
Stojí za to zoznámiť sa s touto zaujímavou osobnosťou, ktorého korene siahajú do nášho mesta.
Architekt Ladislav Hudec
Narodil sa v januári 1893 v Banskej Bystrici ako syn banskobystrického staviteľa Juraja Hudeca a matky Pavlíny, rodákov z Dolnej Mičinej. Základné školy absolvoval v Banskej Bystrici a hodiny kreslenia mu spolu s Alexandrom Skuteckým a Vojtechom Holeschom dával sám Dominik Skutecký. Vyštudoval architektúru na technike v Budapešti.
Po narukovaní bojoval na východnom fronte, kde ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády padol v r. 1916 do ruského zajatia. Spolu s bratom Gejzom skončil v zajateckom tábore na ďalekom východe. Pri transporte sa im v okolí Chabarovska podarilo vyskočiť z vlaku a ujsť do Číny.
Život v Číne
O Hudecovom živote po dramatickom úteku z frontu a príchode do Číny toho nie je veľa známe. Ako vyštudovaný architekt začal pracovať u amerického architekta Curryho, ktorý mal v Šanghaji ateliér. V roku 1925 si zakladá vlastný ateliér. Naučil sa po čínsky a oženil sa s dcérou švajčiarskeho stavebného podnikateľa Giselle. Táto šťastná zhoda okolností mu isto pomohla odštartovať úspešnú tvorivú kariéru architekta a začleniť sa aj do života európskych krajanských spolkov v rozvíjajúcom sa a čulom veľkomeste Šanghaj.
Za takmer 20 rokov pôsobenia v Šanghaji navrhol približne 60 verejných budov a rôznych súkromných objektov tohto mesta. Veľa z nich je označených tabuľkou Kultúrna pamiatka a majú svetovú úroveň.
Prekvapenia profesora Šlachtu
„Jedno z prvých prekvapení som zažil, hovorí prof. Šlachta, keď som jeho meno objavil v publikácii Build in China 1918-1948, kde autor označil Hudeca za najvýznamnejšieho zahraničného architekta, ktorý v tom čase v Číne pôsobil “.
Z architektonických diel realizovaných počas jeho čínskeho exilu je mimoriadne vysoko hodnotený najmä jeho 22-poschodový Park hotel z roku 1934 v Šanghaji. Bola to až do povojnových rokov najvyššia budova na svete, okrem severnej Ameriky! Najvyššou budovou v Šanghaji bola až do roku 1983. A to bolo mesto Šanghaj postavené na močariskách...
Architektonicky a technicky veľmi kvalitne postavená stavba v štýle art deco sa stala symbolom začiatkov modernej éry čínskej stavebnej histórie a ozdobou mesta. Známy súčasný americký architekt Y. M. Pei (autor sklenej pyramídy v parížskom Louvri) vo svojich memoároch z roku 2002 píše, že Hudecov Park hotel ho kedysi natoľko očaril, že sa rozhodol študovať architektúru...
Ďalšie stavby
Ďalšou pozoruhodnou Hudecovou stavbou bolo v literatúre často spomínané šanghajské Veľké divadlo. Toto Grand Theatre pre 2400 divákov je dodnes zaradené v zozname najkrajších divadiel sveta.
Vo veľkej úcte majú Číňania aj Hudecovu Garden of love, Záhradu lásky, pôvodne postavenú ako dar bohatého šanghajského obchodníka svojej manželke. Tiež je označená ako kultúrna pamiatka krajiny.
Okrem týchto budov vyprojektoval ďalšie desiatky významných objektov v Šanghaji – kostoly, nemocnice, priemyselné objekty, súkromné rezidencie...
Dôkazom úcty k Hudecovým dielam je aj skutočnosť, že sa ich známa kultúrna revolúcia v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ničiaca všetko prozápadné, vôbec nedotkla...
V roku 1947 Hudec odchádza z Číny do Talianska a po troch rokoch sa s rodinou odsťahoval do Kalifornie v USA. Tu, 26. októbra 1958, ako 65- ročný zomiera. Jeho manželka Giselle zomrela vlani ako 103-ročná v Kanade.
Jeho tri deti žijú v rôznych kútoch sveta - dcéra v Arizone, jeden syn v Kanade a druhý v Monte Carlo.
Hrobka v Bystrici
Podľa osobného želania v testamente boli Hudecove telesné pozostatky prevezené do rodinnej hrobky na banskobystrickom Evanjelickom cintoríne. Nápadnú rodinnú hrobku je ťažko prehliadnuť po ľavej strane od hlavného vstupu pristavenú k cintorínskemu múru.
Na záver veľmi zaujímavej konferencie sme si symbolickými kyticami na jeho hrobe uctili pamiatku tohto nášho doteraz takmer neznámeho krajana, veľkého kolegu, Slováka, ktorý zmenil tvár ďalekého Šanghaja.
