Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Vinu zhadzoval jeden na druhého

TO AUTO, stará škodovka, bolo čosi ako jeho neodmysliteľná súčasť.

Nešlo ani o to, že on, starý muž, bývajúci osamote, na lazoch, kde na najbližšieho suseda ani nedovidíte, by bol bez štyroch kolies úplne stratený. Žeby bez neho ani nemohol ísť urobiť si základný nákup. To auto bolo jeho miláčikom. Doslova si ho maznal.
Auto mal zaparkované pod vlastnoručne zhotoveným prístreškom, hneď vedľa domu. Nezamykal ho. Nechával dokonca kľúče v spínacej skrinke. Po prvé, kto by kradol na lazoch, kde sa zatúla len málokto a susedia sú zvyknutí skôr si pomáhať, a po druhé - vymyslel si lepší spôsob, ako predísť krádeži. Dobre vedel, že starú škodovku, ak chce, dokáže ukradnúť hociktorý chalan. Nedal na moderné zabezpečovacie zariadenia proti zlodejom. Veď načo investovať do starého auta! On odpájal vysokonapäťový kábel od induk- čnej cievky. Sám sa svojmu nápadu popod fúzy šibalsky usmieval: „Nech si len zlodeji zlodejskí štartujú, koľko chcú! Bez tohto kábla motor nikdy nenaskočí!“
Kábel odpojil aj v ten večer. Bol unavený. Nuž, mal už svoje roky a starý človek pri motaní sa okolo domu, hospodárstva, unaví sa skôr ako mládenec. Prezliekol sa do pyžamy a šupol do postele.
Dve postavy pri aute
Prebudil ho šramot na dvore, búchanie, brechot psov. Čosi tu nehralo. Striasol zo seba spánok. Odhodil perinu a len tak, v pyžame, šuchtal sa k vchodovým dverám. Otvoril ich. Na dvore, okolo auta, sa motali dve postavy. Zbadal lúč baterky. To si svietila jedna z osôb. Keď zažal svetlo pred domom, osoby na chvíľku zmeraveli.
„Čo to robíte? Čo tu chcete?“
Neodpovedali. Čosi si medzi sebou tíško šepkali. Takú reakciu neočakával. Namiesto toho, aby upaľovali kadeľahšie, sa rozbehli rovno k nemu. Preľakol sa. Obišla ho divná predtucha. Otočil sa. Mal v pláne rozbehnúť sa napäť do domu a zamknúť za sebou vchodové dvere. Nestihol. Boli rýchlejší. Mladší, silnejší. Zrazili ho na zem.
Havarované auto
Kalendár ukazoval 21. septembra 1998. Okolo ôsmej ráno sa na obvodnom oddelení polície rozdrnčal telefón. Vzrušený mužský hlas oznamoval: „Hore na lazoch, vedľa cesty, je havarované auto! Choďte sa tam pozrieť!“
Dvojčlenná hliadka sa tam vybrala. Auto tam naozaj bolo. Vodič podľa všetkého nezvládol riadenie a havaroval. Lenže ani v aute, ani pri aute žiadny človek. Ten, kto havaroval, musel odtiaľ zmiznúť.
Auto dobre poznali. Vedeli, kto je jeho majiteľom. Kto by nepoznal starého pána Štefana? Vedeli, že starý pán už ťahá na siedmy krížik. Vedeli aj to, že jazdí opatrne, bojí sa svoju starú škodovku čo i len oškrieť. Žeby si pán Štefan vypil, havaroval, a potom sa odtiaľ pobral kadeľahšie? To im akosi nešlo do hlavy. Také dačo by asi nikdy neurobil!
Rozhodli sa ísť pozrieť sa k nemu domov. Veď to odtiaľ mohlo byť len zo dva kilometre.
Vchodové dvere našli roztvorené. To nebývalo zvykom.
„Pán Štefan, doma ste?“
Neozval sa ani hlások.
„Pán Štefan, nestalo sa vám niečo?“
Vošli dnu. Panoval tam neuveriteľný neporiadok.
Stopy po mučení
Všetky veci ktosi povyhadzoval zo skríň na zem, zásuvky povyťahované. Na posteli sa čosi pohlo. V prvom momente ležiaceho nevedeli spoznať. Tvár bola opuchnutá, rozbitá, zakrvavená. Muž mal na sebe len vrchnú časť pyžamy. Nohy zviazané pyžamovými nohavicami, ruky motúzom. Na nohách videli stopy po rezných ranách. Vyzeralo to, že ho ktosi mučil. Vrhli sa k nemu a rozviazali mu putá.
„Preboha, kto vám to urobil?“
Starý muž reagoval. No rozbitými ústami nedokázal odpovedať, hoci sa snažil pohybovať perami. Ihneď volali vysielačkou pre záchranku.
V nemocnici zistili, že starý pán je na tom zle. Veľmi zle. Veľmi ho zbili. Nešlo len o povrchové zranenia. Po ranách do hlavy krvácal do mozgu a údery do brucha boli také silné, že mu potrhali črevá.
Napriek tomu, že sa potácal medzi bezvedomím a vedomím, stihol pred lekárom aspoň čiastočne oznámiť páchateľov. Táto stopa bola síce nie celkom jasná, no bola to stopa. Polícia zapracovala. Páchateľov mali už na druhý deň.
Ondrej a Vojtech
Obidvaja majú rovnaké priezvisko. Boli aj vzdialenými príbuznými.
Prvý sa volá Ondrej a mal práve tridsať dva rokov. Nepracoval. Zato stál osemkrát pred trestným senátom. Posledný trest si odsedel za porušovanie domovej slobody. Spoza mreží ho pustili v polovici júna, toho istého roku.
Meno druhého je Vojtech. Mal dvadsať štyri rokov. Ani on nepracoval. A ani sa o prácu nepokúšal. Súdili ho trikrát. Nie za ktovieako horibilné trestné činy. Posledne si odsedel dva mesiace.
Mali však jedno spoločné. Bývali tam, kde im to momentálne vyhovovalo. Pojem ako trvalé bydlisko im bol cudzí, z čoho mali ťažkú hlavu starostovia obce, kde momentálne prebývali. Na popieranie sa ani nezmohli. Iba na vyhováranie sa. Najmä jeden na druhého.
Lenže situácia sa zmenila. Pán Štefan po šiestich dňoch v nemocnici zomrel. Nebolo v ľudských silách udržať ho pri živote. Pod konečnú príčinu smrti sa podpísalo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy. To ale vzniklo po rozvoji sepsy zapríčinenej roztrhnutím tenkého čreva a zápalom pobrušnice. A zároveň zlyhávaním mozgu po vnútornom krvácaní do hlavy. K tomu sa pridružil zápal pľúc. Smrť bola neodvratná. Vznikla v priamej súvislosti s útokom Vojtecha a Ondreja.
Už to, po právnej kvalifikácii, nevyzeralo na ublíženie na zdraví. Ale na vraždu v úmysle získať majetkový prospech. Teda na vraždu, hovorovo povedané, lúpežnú.
Od pálenky k zemiakom
Skúsme sa vrátiť k tomu, čo sa dialo v dome pána Štefana. Obaja obžalovaní svoje výpovede zakaždým trošku pozmenili, a ako sme už spomínali, snažili sa vinu zhadzovať jeden na druhého.
Vojtech aj Ondrej pána Štefana poznali. Občas mu chodili vypomáhať okolo domu a na políčku. Vedeli, že je prajný a má doma kadečo, čo by mohli využiť. V ten deň sa dostali k peniazom. Hoci ich mohli investovať oveľa lepšie, kúpili si pálenku. Hovorili o litri, ale pravdepodobne jej bolo aj viac. Večer sa Vojtech rozžialil a začal lamentovať, že nemá peniaze, nemá čím uživiť družku, ani ich početné deti. Nemajú, chudáci, čo do úst. A vedľa, len niekoľko kilometrov od nich, žije starý sedliak, ktorý má doma zemiakov, že by bolo pre celú osadu.
Slovo dalo slovo. Dohodli sa, že starému pánovi pôjdu ukradnúť zemiaky.
Vojtech si zobral i ručnú baterku, aby si na kradnutie mohol lepšie posvietiť. Vedľa domu uvideli auto. Prezreli si ho. V spínacej skrinke dokonca objavili kľúče. Auto sa im zdalo byť predsa len lepším úlovkom ako nejaké zemiaky. Problém bol v tom, že ho nedokázali naštartovať. Na hluk vybehol domáci.
Čo sa dialo ďalej?
Z predložených dôkazov vyplýva, že agresívnejší bol podľa všetkého mladší Vojtech. Domáci už dvere zamknúť nestihol. Vrútili sa do domu. Zrazili ho na zem, bili päsťami, kopali. Pri zápase mu stiahli nohavice z pyžamy. Tými mu poviazali nohy, ruky motúzom.
Pýtali od neho peniaze. Nechceli veriť, že žiadne nemá. Vojtech ho bil baterkou po hlave (tieto rany vyvolali krvácanie do mozgu). Kto ho mučil rezaním po nohách, sa zistiť nepodarilo. Ondrej však v jednej z výpovedí hovoril, že videl Vojtecha, ako starému pánovi skáče po bruchu.
Potom prehľadali dom. Našli aj kábel od indukčnej cievky. Vedeli, na čo ten kábel slúži. Založili ho. Za volant si sadol Ondrej. Po dvoch kilometroch nezvládol riadenie a havaroval.
Jeden na druhého
Na hlavnom pojednávaní Vojtech využil svoje právo a nevypovedal. Podľa neho to bol však Ondrej, kto kričal na starého pána Štefana, že ho zabije, ak im nedá peniaze.
Ondrej tvrdil niečo iné - všetko má podľa neho na svedomí Vojtech: „Vojto ma nahovoril ísť do domu, Vojto starkého bil baterkou, kopal do neho. On ho aj zviazal a skákal po ňom. Snažil som sa do toho aj zastarieť, no Vojtech ma okríkol, že je to jeho záležitosť. Úchytkom som zazrel i to, ako Vojtech starkému prikladá nôž na krk. Či ho však aj porezal, to veru neviem. Ja som vlastne len šoféroval auto. Ale aj to iba preto, lebo mi to nakázal Vojtech."
Vo svojej záverečnej reči zborovo ľutovali...
Krajský súd ich uznal vinnými zo spáchania trestného činu vraždy v úmysle získať majetkový prospech, a porušovania domovej slobody. Ondrejovi, aj vzhľadom na predošlé odsúdenia, vymeral štrnásť rokov straty slobody, Vojtechovi uložili trinásť. Obom v najprísnejšom režime.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 966
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 060
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 505
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 017
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 464
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 533
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 657
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 647
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 540
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 130
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

V Rooseveltovej nemocnici pribudli dve úmrtia na COVID - 19

Vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici zomreli 70-ročný muž a 82-ročná žena.

Testy odhaľujú čoraz viac infikovaných.

Pre dušičkový trh vypestovali tisícky chryzantém. Teraz môže veľká časť z nich skončiť ako kompost

Starostlivosť o chryzantémy sa začína už na jar, trvá niekoľko mesiacov.

Opakovaný test potvrdil, že primátor Nosko je pozitívny na nový koronavírus

Pozitívny test má aj poslanec NR SR a mestský poslanec Igor Kašper.

Pozitívni na ochorenie sú primátor Ján Nosko aj poslanec NR SR a mestský poslanec Igor. Kašper. Zatiaľ čo Ján Nosko má iba mierne príznaky, Igor Kašper ( vľavo) musel bojovať s vážnejšími príznakmi ochorenia.

Neprekonané zabezpečenie auta prichádza do Banskej Bystrice

Firma VAM system, stojaca za legendárnym zabezpečovacím systémom auta, otvára novú pobočku.

Vampire LITE je elektromechanický zabezpečovací systém, ktorý chráni vaše vozidlo komplexne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?