Utorok, 7. február, 2023 | Meniny má Vanda

Vinu zhadzoval jeden na druhého

TO AUTO, stará škodovka, bolo čosi ako jeho neodmysliteľná súčasť.

Nešlo ani o to, že on, starý muž, bývajúci osamote, na lazoch, kde na najbližšieho suseda ani nedovidíte, by bol bez štyroch kolies úplne stratený. Žeby bez neho ani nemohol ísť urobiť si základný nákup. To auto bolo jeho miláčikom. Doslova si ho maznal.
Auto mal zaparkované pod vlastnoručne zhotoveným prístreškom, hneď vedľa domu. Nezamykal ho. Nechával dokonca kľúče v spínacej skrinke. Po prvé, kto by kradol na lazoch, kde sa zatúla len málokto a susedia sú zvyknutí skôr si pomáhať, a po druhé - vymyslel si lepší spôsob, ako predísť krádeži. Dobre vedel, že starú škodovku, ak chce, dokáže ukradnúť hociktorý chalan. Nedal na moderné zabezpečovacie zariadenia proti zlodejom. Veď načo investovať do starého auta! On odpájal vysokonapäťový kábel od induk- čnej cievky. Sám sa svojmu nápadu popod fúzy šibalsky usmieval: „Nech si len zlodeji zlodejskí štartujú, koľko chcú! Bez tohto kábla motor nikdy nenaskočí!“
Kábel odpojil aj v ten večer. Bol unavený. Nuž, mal už svoje roky a starý človek pri motaní sa okolo domu, hospodárstva, unaví sa skôr ako mládenec. Prezliekol sa do pyžamy a šupol do postele.
Dve postavy pri aute
Prebudil ho šramot na dvore, búchanie, brechot psov. Čosi tu nehralo. Striasol zo seba spánok. Odhodil perinu a len tak, v pyžame, šuchtal sa k vchodovým dverám. Otvoril ich. Na dvore, okolo auta, sa motali dve postavy. Zbadal lúč baterky. To si svietila jedna z osôb. Keď zažal svetlo pred domom, osoby na chvíľku zmeraveli.
„Čo to robíte? Čo tu chcete?“
Neodpovedali. Čosi si medzi sebou tíško šepkali. Takú reakciu neočakával. Namiesto toho, aby upaľovali kadeľahšie, sa rozbehli rovno k nemu. Preľakol sa. Obišla ho divná predtucha. Otočil sa. Mal v pláne rozbehnúť sa napäť do domu a zamknúť za sebou vchodové dvere. Nestihol. Boli rýchlejší. Mladší, silnejší. Zrazili ho na zem.
Havarované auto
Kalendár ukazoval 21. septembra 1998. Okolo ôsmej ráno sa na obvodnom oddelení polície rozdrnčal telefón. Vzrušený mužský hlas oznamoval: „Hore na lazoch, vedľa cesty, je havarované auto! Choďte sa tam pozrieť!“
Dvojčlenná hliadka sa tam vybrala. Auto tam naozaj bolo. Vodič podľa všetkého nezvládol riadenie a havaroval. Lenže ani v aute, ani pri aute žiadny človek. Ten, kto havaroval, musel odtiaľ zmiznúť.
Auto dobre poznali. Vedeli, kto je jeho majiteľom. Kto by nepoznal starého pána Štefana? Vedeli, že starý pán už ťahá na siedmy krížik. Vedeli aj to, že jazdí opatrne, bojí sa svoju starú škodovku čo i len oškrieť. Žeby si pán Štefan vypil, havaroval, a potom sa odtiaľ pobral kadeľahšie? To im akosi nešlo do hlavy. Také dačo by asi nikdy neurobil!
Rozhodli sa ísť pozrieť sa k nemu domov. Veď to odtiaľ mohlo byť len zo dva kilometre.
Vchodové dvere našli roztvorené. To nebývalo zvykom.
„Pán Štefan, doma ste?“
Neozval sa ani hlások.
„Pán Štefan, nestalo sa vám niečo?“
Vošli dnu. Panoval tam neuveriteľný neporiadok.
Stopy po mučení
Všetky veci ktosi povyhadzoval zo skríň na zem, zásuvky povyťahované. Na posteli sa čosi pohlo. V prvom momente ležiaceho nevedeli spoznať. Tvár bola opuchnutá, rozbitá, zakrvavená. Muž mal na sebe len vrchnú časť pyžamy. Nohy zviazané pyžamovými nohavicami, ruky motúzom. Na nohách videli stopy po rezných ranách. Vyzeralo to, že ho ktosi mučil. Vrhli sa k nemu a rozviazali mu putá.
„Preboha, kto vám to urobil?“
Starý muž reagoval. No rozbitými ústami nedokázal odpovedať, hoci sa snažil pohybovať perami. Ihneď volali vysielačkou pre záchranku.
V nemocnici zistili, že starý pán je na tom zle. Veľmi zle. Veľmi ho zbili. Nešlo len o povrchové zranenia. Po ranách do hlavy krvácal do mozgu a údery do brucha boli také silné, že mu potrhali črevá.
Napriek tomu, že sa potácal medzi bezvedomím a vedomím, stihol pred lekárom aspoň čiastočne oznámiť páchateľov. Táto stopa bola síce nie celkom jasná, no bola to stopa. Polícia zapracovala. Páchateľov mali už na druhý deň.
Ondrej a Vojtech
Obidvaja majú rovnaké priezvisko. Boli aj vzdialenými príbuznými.
Prvý sa volá Ondrej a mal práve tridsať dva rokov. Nepracoval. Zato stál osemkrát pred trestným senátom. Posledný trest si odsedel za porušovanie domovej slobody. Spoza mreží ho pustili v polovici júna, toho istého roku.
Meno druhého je Vojtech. Mal dvadsať štyri rokov. Ani on nepracoval. A ani sa o prácu nepokúšal. Súdili ho trikrát. Nie za ktovieako horibilné trestné činy. Posledne si odsedel dva mesiace.
Mali však jedno spoločné. Bývali tam, kde im to momentálne vyhovovalo. Pojem ako trvalé bydlisko im bol cudzí, z čoho mali ťažkú hlavu starostovia obce, kde momentálne prebývali. Na popieranie sa ani nezmohli. Iba na vyhováranie sa. Najmä jeden na druhého.
Lenže situácia sa zmenila. Pán Štefan po šiestich dňoch v nemocnici zomrel. Nebolo v ľudských silách udržať ho pri živote. Pod konečnú príčinu smrti sa podpísalo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy. To ale vzniklo po rozvoji sepsy zapríčinenej roztrhnutím tenkého čreva a zápalom pobrušnice. A zároveň zlyhávaním mozgu po vnútornom krvácaní do hlavy. K tomu sa pridružil zápal pľúc. Smrť bola neodvratná. Vznikla v priamej súvislosti s útokom Vojtecha a Ondreja.
Už to, po právnej kvalifikácii, nevyzeralo na ublíženie na zdraví. Ale na vraždu v úmysle získať majetkový prospech. Teda na vraždu, hovorovo povedané, lúpežnú.
Od pálenky k zemiakom
Skúsme sa vrátiť k tomu, čo sa dialo v dome pána Štefana. Obaja obžalovaní svoje výpovede zakaždým trošku pozmenili, a ako sme už spomínali, snažili sa vinu zhadzovať jeden na druhého.
Vojtech aj Ondrej pána Štefana poznali. Občas mu chodili vypomáhať okolo domu a na políčku. Vedeli, že je prajný a má doma kadečo, čo by mohli využiť. V ten deň sa dostali k peniazom. Hoci ich mohli investovať oveľa lepšie, kúpili si pálenku. Hovorili o litri, ale pravdepodobne jej bolo aj viac. Večer sa Vojtech rozžialil a začal lamentovať, že nemá peniaze, nemá čím uživiť družku, ani ich početné deti. Nemajú, chudáci, čo do úst. A vedľa, len niekoľko kilometrov od nich, žije starý sedliak, ktorý má doma zemiakov, že by bolo pre celú osadu.
Slovo dalo slovo. Dohodli sa, že starému pánovi pôjdu ukradnúť zemiaky.
Vojtech si zobral i ručnú baterku, aby si na kradnutie mohol lepšie posvietiť. Vedľa domu uvideli auto. Prezreli si ho. V spínacej skrinke dokonca objavili kľúče. Auto sa im zdalo byť predsa len lepším úlovkom ako nejaké zemiaky. Problém bol v tom, že ho nedokázali naštartovať. Na hluk vybehol domáci.
Čo sa dialo ďalej?
Z predložených dôkazov vyplýva, že agresívnejší bol podľa všetkého mladší Vojtech. Domáci už dvere zamknúť nestihol. Vrútili sa do domu. Zrazili ho na zem, bili päsťami, kopali. Pri zápase mu stiahli nohavice z pyžamy. Tými mu poviazali nohy, ruky motúzom.
Pýtali od neho peniaze. Nechceli veriť, že žiadne nemá. Vojtech ho bil baterkou po hlave (tieto rany vyvolali krvácanie do mozgu). Kto ho mučil rezaním po nohách, sa zistiť nepodarilo. Ondrej však v jednej z výpovedí hovoril, že videl Vojtecha, ako starému pánovi skáče po bruchu.
Potom prehľadali dom. Našli aj kábel od indukčnej cievky. Vedeli, na čo ten kábel slúži. Založili ho. Za volant si sadol Ondrej. Po dvoch kilometroch nezvládol riadenie a havaroval.
Jeden na druhého
Na hlavnom pojednávaní Vojtech využil svoje právo a nevypovedal. Podľa neho to bol však Ondrej, kto kričal na starého pána Štefana, že ho zabije, ak im nedá peniaze.
Ondrej tvrdil niečo iné - všetko má podľa neho na svedomí Vojtech: „Vojto ma nahovoril ísť do domu, Vojto starkého bil baterkou, kopal do neho. On ho aj zviazal a skákal po ňom. Snažil som sa do toho aj zastarieť, no Vojtech ma okríkol, že je to jeho záležitosť. Úchytkom som zazrel i to, ako Vojtech starkému prikladá nôž na krk. Či ho však aj porezal, to veru neviem. Ja som vlastne len šoféroval auto. Ale aj to iba preto, lebo mi to nakázal Vojtech."
Vo svojej záverečnej reči zborovo ľutovali...
Krajský súd ich uznal vinnými zo spáchania trestného činu vraždy v úmysle získať majetkový prospech, a porušovania domovej slobody. Ondrejovi, aj vzhľadom na predošlé odsúdenia, vymeral štrnásť rokov straty slobody, Vojtechovi uložili trinásť. Obom v najprísnejšom režime.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Na bezpečnom internete záleží
  2. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  3. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  4. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  8. Nadácia COOP Jednota podporila Nemocnicu s poliklinikou Brezno
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 14 577
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 271
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 253
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 175
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 908
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 597
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 489
  8. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji 177

Blogy SME

  1. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  2. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  3. Martina Paulenová: Viróza
  4. Eduard Suchánek, Mobilné Slovensko: Vzdali sa vlastných automobilov a funguje im to. Estónci sa zamilovali do zdieľaných áut.
  5. Nikola Jakubská: Trauma z pôrodu a prečo neveriť recenziám na pôrodnice
  6. Unicef Slovensko: Zemetrasenie zasiahlo aj tých najzraniteľnejších - deti
  7. Lukáš Reich: Putinov Wienerschnizel
  8. Janka Bittó Cigániková: My, Ó veľkí Zákonodarcovia, vám darujeme voľné nedele. Povinne.
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 666
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 353
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 9 160
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 5 910
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 597
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 874
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 444
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 428
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

Ľad majú istý do konca apríla.


4 h
Ilustračná fotografia.

Podmienky na športovanie nie sú ideálne a niektoré úseky sú nebezpečné.


TASR 9 h
Na mieste udalosti.

Vodiči sú povinní odstrániť si sneh a ľad z auta aj nákladu.


6. feb
Šalková a Badín

Netradičnú sondu do kabín našich tímov sme začali v Majstrovstvách regiónu Stred – IV. lige.


6. feb

Blogy SME

  1. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  2. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  3. Martina Paulenová: Viróza
  4. Eduard Suchánek, Mobilné Slovensko: Vzdali sa vlastných automobilov a funguje im to. Estónci sa zamilovali do zdieľaných áut.
  5. Nikola Jakubská: Trauma z pôrodu a prečo neveriť recenziám na pôrodnice
  6. Unicef Slovensko: Zemetrasenie zasiahlo aj tých najzraniteľnejších - deti
  7. Lukáš Reich: Putinov Wienerschnizel
  8. Janka Bittó Cigániková: My, Ó veľkí Zákonodarcovia, vám darujeme voľné nedele. Povinne.
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 666
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 353
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 9 160
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 5 910
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 597
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 874
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 444
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 428
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu