Huculská paráda, ktorá sa uplynulú sobotu konala v Sihle bola súťažou aj prehliadkou koní. Okrem huculov bola určená aj pre haflingy. Viac ako o špičkové výkony išlo o zábavu. Prvá prázdninová sobota a pekné počasie, to boli tie najlepšie predpoklady na dobrú akciu.
SIHLA. Podujatie pre celú rodinu, na dobrú zábavu a oddych. Takto by sa dala charakterizovať jednou vetou sobotňajšia huculská paráda. Okrem koní sa mohli diváci povoziť na štvorkolkách i terénnych autách, na fiakri ako vystrihnutom z doby, ktorá autá nepoznala alebo aj na gazdovskom voze ťahanom volmi. Skrátka paráda!
Človek to musí mať v srdci
Sihla a hucul sa spolu spomínajú odkedy vznikol v obci Slovenský hucul klub. Patrí dnes k najväčším chovom huculov na Slovensku. Spolu so štrnástimi žriebätami majú v chovnej stanici tridsaťdeväť koní. Na chov získali pred tromi rokmi peniaze z fondov. Dotácia bola určená pre ohrozené druhy zvierat, medzi ktoré patrí aj huculské plemeno. Iba z dotácie by v žiadnom prípade nevyžili. „Pokiaľ to človek nemá v srdci, tak to sa nedá robiť. Radosť má povedzme päť minút a starosti po zvyšok dňa,“ povedal Milan Gonda zo Slovenského hucul klubu. Huculské kone chovajú na Sihle v podmienkach, ktoré v nich najviac zachovávajú vlastnosti, kvôli ktorým sú výnimočné. „To je odolnosť voči poveternostným podmienkam, nenáročnosť na chov, odolnosť voči chorobám,“ dodal M. Gonda. Veď hucul je vlastne potomkom divého koňa tarpana.
Žrebec chodil z druhej strany
Slovenský hucul klub poslal do súťaže päť koní – štyri kobylky a jedného plemenného žrebca. Toho na súťaž vždy priviedli z opačnej strany ako kobyly. „Plemenný žrebec je tu na to aby si všímal „baby“ a odviedol inú prácu. Pud je však silný a na prekážkach sa potom nedokáže sústrediť,“ vysvetlil Gonda. Pre úspech na súťaži treba s koňom stráviť veľmi veľa času. Rozhoduje pripravenosť, no aj povaha koňa. A prečo súťažili dve plemená? „Spojili sme to s haflingom, pretože je to plemeno podobné huculovi,“ dodal M. Gonda. Najmä hucul je podľa neho výnimočný kôň.
Zo Stužiek boli v strese
Pre samotné vysvetlenie parkúru sme museli vyhľadať tých najkompetentnejších. „Sú tu zmiešané viaceré parkúry. Napríklad skoky z klasického parkúru, zhoditeľné prekážky, aj kolmé skoky, výškové i šírkové. Potom tu máme aj pevné prekážky, čo je už vlastne cross country. Tie sa už zhodiť nedajú a sú aj oveľa nebezpečnejšie pre koňa,“ povedala hlavná rozhodkyňa Ivana Hadvigová. K prekážkam pridali preklápací mostík a jeden mostík vyvýšený, ktoré zasa pochádzajú z westernových súťaží. Už na začiatku museli kone zvládnuť na prvý pohľad veľmi jednoduchú prekážku. Mali prejsť popod akúsi bránu, cez ktorú boli spustené farebné stužky. „Je to pre nich veľmi stresujúce, šuchoce im to, navyše stužky lietajú vo vetre,“ dodala I. Hadvigová.
Na náklad aj hypoterapiu
Hucul je pomerne tvrdé plemeno, no ako ukazuje akcia v Sihle, dá sa využiť aj na súťažiach. Dobre sa orientuje, výborne slúži aj na nosenie nákladu v horách. Má široký chrbát, a preto sa hodí na hypoterapiu, pri ktorej sa jazdí bez sedla. Obe plemená hucul aj hafling sú ustajnené vonku.
Na huculskej paráde nakoniec zvíťazila domáca Radka Gondová na huculovi Žofka. Druhé miesto patrí Kataríne Juhásovej na koni Argel a na treťom skončila Veronika Lacovás so Samom.
