Ako hráč sa prakticky nepohol z Talianska. V pozícii trénera sa však stal svetobežníkom, ktorý za ostatných šesť rokov pracovne navštívil Argentínu, Poľsko, Kamerun, Čínu, Austráliu a, samozrejme, Slovensko.
Rafaele Quaranta (42 rokov) sa nedávno stal trénerom futbalistov ŽP Šport Podbrezová, takže to je dôvod, aby sa priaznivci horehronského klubu s týmto talianskym kormidelníkom zoznámili bližšie. Rafaele podbrezovské prostredie dobre pozná, často k nám cestoval ako jeden z trénerov medzinárodného mládežníckeho projektu Inter Campus, ktorý realizuje taliansky veľkoklub Inter Miláno. Futbalový oddiel ŽP Šport Podbrezová, a zároveň slovenský futbal, je jeho súčasťou od roku 2002.
Akými cestami ste sa dopracovali z pozície hráča na trénera medzinárodného mládežníckeho projektu Inter Campus?
- Poznal som sa s Aldom Montinarim, technickým riaditeľom Inter Campusu, ktorý má na starosti trénerov. Dal mi ponuku a moja prvá služobná cesta pre Inter Campus viedla tam, kde doteraz aj najviac ciest - na Slovensko. Predtým som aktívne hrával futbal, 17 rokov ako profesionálny futbalista, neskôr 3 roky medzi poloprofesionálmi, a potom som 4 roky poloprofesionálne mužstvá aj trénoval. Po dva roky v tímoch Muro Leccese a Novoli.
Možno vnímať prácu pre Inter Campus ako medzistupeň pre vstup do trénerskych štruktúr Interu Miláno?
- Je tu tá možnosť. Samozrejme, lákala by ma práca v takom klube, ale viem, že je to veľmi komplikované. Vo svojej kariére považujem teraz za dôležitejšie pokračovať v trénerstve na Slovensku, lebo dostať sa do trénerskych štruktúr Interu Miláno s takým krátkym trénerskym pôsobením je dosť zložité.
Na Slovensku ste pozorne sledovali už záver minulej sezóny v I. lige, už niekoľko dní sa pripravujete s Podbrezovou na nový ročník. Vaše pocity zo slovenského prostredia a z podbrezovského tímu?
- V Inter Campuse som začal pracovať na úrovni mládežníckeho futbalu, takže najviac poznám mladých hráčov. Vždy, keď som mal možnosť, sledoval som aj zápasy A i B tímu Podbrezovej. Moje rozhodnutie pracovať na Slovensku nebolo jednoduché. Spoznal som však, že je tu vynikajúca organizácia klubu, záujem zlepšovať sa a pracovať čo najlepšie. Vždy som chcel pracovať v takom klube, ktorý je dobre organizovaný. Za tých pár rokov som videl, že prvé mužstvo má tendenciu zlepšovať sa. Samozrejme, nebolo vždy na popredných priečkach, bojovalo aj o záchranu. Ale v posledných rokoch som si všimol veľký pokrok. Viem, že v ostatnej sezóne mužstvo dosiahlo najlepší výsledok, keď obsadilo 2. miesto. To ma podporilo v rozhodnutí spolupracovať s klubom, ktorý má takéto vysoké ciele. Beriem to ako snahu a výzvu priniesť do klubu niečo, čo jeho činnosť ešte zlepší. Najväčší problém je momentálne v jazykovej bariére, ale s vedením klubu sme sa dohodli, že v naj-bližšej dobe sa začnem venovať štúdiu slovenského jazyka, aby sa bariéry v komunikácii postupne zmenšovali. Trénovanie, práca na ihrisku a s loptou je však internacionálna záležitosť. Máme za sebou niekoľko tréningov a všimol som si, že hráči majú veľkú snahu pracovať a zlepšovať sa. Mojou snahou je zmeniť doterajší systém hry z klasického 4-4-2 na 4-2-3-1.
Viete okrem rodnej taliančiny ďalšie jazyky?
- Angličtinu, ktorú som využíval na cestách. Ale necítim sa v nej príliš doma.
Váš najobľúbenejší klub?
– To je jasné, Inter. Nielen preto, že pre nich pracujem, ale je to tak odjakživa (Rafaele sa zasmial a ukázal na ramene vytetované insígnie Interu Miláno).
Aký ste typ trénera?
- Rešpektujem názory hráčov, v Taliansku je to bežné. Som však typ trénera, ktorý preberá zodpovednosť a teda patrí mu aj posledné slovo. Na druhej strane, futbal je kolektívna vec a neprišiel som sem pracovať sám. Som rád, že tu mám spolupracovníkov, asistentov. Sám nezmôžem nič. Viem, že sa musím naučiť žiť na Slovensku, pochopiť mentalitu ľudí. Cítim zatiaľ, že situácia je pomerne dobrá.
Ako si zvykáte, ako južan, na chladnom Horehroní?
- Vedel som, do čoho idem. Nemám s tým problém. Onedlho ma príde navštíviť manželka, ale nie nadlho. Väčšinu sezóny budem na Slovensku sám, s vedením klubu sme sa dohodli, že v centre mesta dostanem byt. Budem tu veľa pracovať, na ihrisku i v kancelárii, študovať súperov. Pochodil som dosť krajín, zvykol som si na podmienky v Číne, odlišný je aj život v Kamerune. Nerobí mi problém prispôsobiť sa. Problémom je iba jazyková bariéra. Všimol som si, že veľa Slovákov nehovorí po anglicky, ani v kabíne nie je veľa hráčov, ktorí sa ňou dorozumejú. Ale nerobím z toho vedu, lebo viem, ako sa to dá vyriešiť. Už poznám niekoľko slovenských slovíčok - doľava, dopredu, dozadu, oranžoví, červení, modrí, pondelok, utorok, sobota, nedeľa, lopta.
RAFAELE QUARANTA
Dátum narodenia: 3. 8. 1966
Miesto narodenia: Poggiardo (región Puglia, Taliansko)
Stav: ženatý, dve deti
Post: stredopoliar
Súťaže: talianske súťaže, séria C2, séria C1, séria B
Hráčska kariéra:
Bari (1984 - 1985)
Monopoli (1985 - 1986)
Pro Italia (1986 - 1988)
Fidelis Andria (1988 - 1996)
Casarano (1996 - 1998)
Crotone (1998 - 1999)
Pisa (1999 - 2000)
Carpi (2000 - 2001)
Tricase (2000 - 2002)
