Primátor mesta Ivan Saktor tvrdí, že projekty sú reálne a verí, že po roku 2011 by mohli stáť. Financovať by ich mali z prostriedkov Európskej únie a takzvanými PPP projektmi. Znamená to, že jeden z tunelov by zaplatil súkromný sektor a neskôr by to splácal štát.
Primátor Saktor sa spolu s lobistami snaží už takmer rok presadiť u ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer) variant, ktorý by presmeroval rýchlostnú komunikáciu R3, spájajúcu Šahy s poľskou hranicou, cez Banskú Bystricu. Variant trasovania R3 cez tunel popod Hiadeľské sedlo, a nie cez Kremnicu, podľa Saktora presadzuje aj minister dopravy.
„Vstúpili by sme do tunela nad Hiadľom a vyšli by sme za Donovalmi na ceste do Ružomberka. R3 by smerovala z Ružomberka na poľskú hranicu,“ vyhlásil nedávno primátor.
Hiadeľské sedlo
Ministerstvo dopravy už dalo podľa Saktora nakresliť projekt viac ako trojkilometrového tunela popod Hiadeľské sedlo za odhadovaných 27 miliárd korún aj napriek tomu, že v eurokoridoroch je zakreslený kremnický variant.
„Nemusí to byť diaľnica. Môže to byť cesta pre motorové vozidlá hradená s PPP projektov. Myslím si, že reálne sa môže stavať tak v roku 2011,“ vyhlásil Saktor.
Podľa pôvodných zámerov vlády mala ísť rýchlostná komunikácia od Šiah, cez Zvolen, tam sa mala odkloniť na Žiar nad Hronom a pokračovať na Martin, Dolný Kubín a za Trstenou smerovať na poľský Krakov. Ďalší z variantov hovorí aj o južnom trasovaní R3 z Hronského Beňadiku cez Levice do Štúrova. Banskobystrickí lobisti presadzujú trasu cez krajské mesto na Šahy. Banskobystrický tunelový variant je podľa analýz lacnejší o takmer pol miliardy korún.
Protipovodňový tunel
Projekt ďalšieho tunelu popod miestny vrch Urpín v Banskej Bystrici je už hotový. Tunel, ktorý by mal v budúcnosti odvádzať storočnú vodu pri povodniach za mesto, by mal mať 2,8 kilometra a jeho stavba by vyšla na takmer tri miliardy korún. Dvojrúrový tunel by mal odvádzať vody Hrona pred Šalkovou a naspäť do koryta by ich vypustil za mestom, smerom na Zvolen.
„Tunel je pre mesto veľmi zaujímavá stavba. Je to veľmi jednoduché technické riešenie. V prípade storočnej vody by sa voda natlačila do rúr a niekde pri Radvani by sa vrátila znova do koryta Hrona,“ vyhlásil primátor.
V Banskej Bystrici je niekoľko nebezpečných zón, kde hrozí zatopenie pozemkov. Pozemky tak strácajú hodnotu. Aj preto vybudovanie tunela označil Saktor za veľmi dobrú správu pre Banskú Bystricu. „Projekt je hotový. Ministerstvo životného prostredia o ňom vie. Mám informácie, že bude financovaný z prostriedkov Európskej únie. Je to údajne druhá najdôležitejšia vodohospodárska stavba na Slovensku,“ dodal.
Mali ho začať stavať už v roku 2005, ale vtedajší primátor Ján Králik upozorňoval na nebezpečenstvo narušenia liečivých a minerálnych prameňov pre Sliač, Kováčovú a Čerín, aj chýbajúce peniaze. Pôvodné plány dokonca hovorili o tom, že v čase sucha by mohol tunel slúžiť ako malý obchvat Banskej Bystrice pre autá.
„Boli úvahy, že by tam mohla byť aj cestná komunikácia. Rúry by sa dali využiť ako malý cestný obchvat mesta. Myslím si ale, že to nepôjde týmto smerom,“ konštatoval Ivan Saktor. Najväčšia povodeň za posledných 40 rokov zasiahla Banskú Bystricu v októbri 1974, keď sa vyliala rieka Hron. V uliciach musela zasahovať aj armáda a bojová technika.
