S Groclinom Grodzisk bol veľmi úspešný – v pohári UEFA vyradili nielen Duklu, ale hlavne Hertu Berlín i Manchester City. Potom prešiel do Dukly, s ktorou sa však predčasne rozlúčil – vedenie čakalo od neho viacej skúseností. V sobotu sa pod Urpín vrátil.
Z jeho prítomnosti bola na Štiavničkách úprimná radosť. „Trénerko, vitajte, ako sa máte?“ – podobné privítania si vyslúžil takmer od každého! Tréner Ruch-u Chorzów Dušan Radolský, alebo ako píšu Poliaci – Duszan Radolsky.
Dnes ste viedli Chorzów proti bývalému klubu – Dukle. V 66. minúte dokonca skupinka bystrických fanúšikov skandovala vaše meno. Všimli ste si to?
- Nie, nevšimol som si – priznávam sa. (smiech). Bol som sústredený na hru, takže nie. Ale s ľuďmi, ktorí tu pracujú, som mal veľmi dobré vzťahy. Rozumeli sme si, a v dobrom sme sa aj rozišli.
Cez zápas ste sa skôr venovali pokrikovaniu na Krzyszeka... (Smiech).
- Áno (smiech). Je to pravý obranca (Krzysztof Nikel, pozn. red.), ktorý podľa mňa má veľký talent. Je to dobrý futbalista, a potrebuje aby odstránil niektoré zlozvyky, a mohlo by ho to urobiť ešte lepším hráčom.
Keďže máte v Dukle dobré vzťahy, tak prehra pod Urpínom možno až tak nemrzí. (Smiech).
- Tak, samozrejme. My sme trochu v inej časti prípravy ako Dukla. Máme za sebou ťažký týždeň. Veľa sme trénovali, hráči skoro ráno vstávali, a do toho to teplo...
Fanúšikovia majú v živej pamäti zápas predkola pohára UEFA proti Grodzisku, pri ktorom ste viedli poľský klub.
- Samozrejme. Vtedy sme postúpili – v dobrom na to spomínam. Musím povedať, že je mi však veľmi smutno, pretože Groclin Grodzisk skončil! Majiteľ predal svoj klub do Polonie Varšava, takže z ligy je zmazané jedno dobré meno, ktoré bolo.
Ako sa vám dnes pozdávala hra Dukly?
- Nie je v mojej kompetencii nejako oceňovať Duklu. Videl som ju hrať len v jednom zápase - to je trošku málo. Ale vidím, že je tu kombinácia mladých a skúsených hráčov.
V súčasnom pôsobisku máte aj trio Slovákov. Akí sú?
- Keďže hrajú v základnej zostave, tým pádom je všetko povedané. (smiech).
Bolo dotiahnutie týchto hráčov hlavne vo vašej réžii?
- Nie, podiel na tom nie je celkom môj, ale odklepnúť som to musel práve ja.
Plánovali ste pred sezónou prilákať ďalších?
- Mali sme niečo vyhliadnuté. Ale nakoľko sme mali aj Poliakov, tak pokiaľ Slovák nie je absolútne lepší, tak určite dostane prednosť poľský hráč.
Kým Slovákov to do Poľska láka, v slovenskej lige Poliakov nevidieť...
- Je to určite lepšími podmienkami. A aj záujem o futbal je ďaleko väčší. Napríklad my máme priemernú návštevu okolo 9-tisíc ľudí, Lech Poznaň 19-tisíc, Wisla Krakov 14-tisíc ľudí na zápas. Je tam úžasný boom.
Teda v Poľsku je futbalová nálada aj napriek neúspechu na ME?
- Myslím si, že je. Oni sa chcú ešte trochu dostať ďalej na klubovom futbale. Veď reprezentácia bola na MS 2002, 2006 a tiež na ME 2008. Teraz budú usporiadateľmi ME, takže reprezentačná sféra je pomerne silná. Ale klubovým mužstvám sa nedarí. Naposledy bol väčší úspech trochu spojený aj s mojim menom. Ale už sa nedarí.
V Poľsku ste už štvrtú sezónu. Teda už ste tam skoro ako doma.
- Už by som sa tam nestratil. (smiech). Poznám lepšie jazyk, získal som veľa priateľov, známych...
Ste teda v Poľsku spokojný?
- Samozrejme, mám robotu, som v cudzom svete. Som jediným cudzincom v poľskej lige už druhý rok. Myslím si, že je to vyznamenaním slovenského futbalu.
