Každý, komu umožnil november '89 rozhodovať o osude krajiny, chcel pre Slovensko len to najlepšie, napokon globálne to tak viac-menej vychádza. Najviac z koláča sa však vždy ušlo regiónom s najširšou alebo potencionálne „predvarenou“ voličskou základňou, ktoré ju potisli na vrchol.
Tak to funguje a neurobila s tým nič ani bývalá moc jednej štátostrany. Aj vtedy sa budovali asfaltky či kultúrne domy v Colotkovciach, Šalgovičovciach alebo v Jakešovciach skôr, ako v obciach, ktoré také celebrity nemali.
Obrat nastáva so zmenou pomeru hlasov, iným slovom, keď to občanov prestane baviť. A koalícia, čo bola donedávna opozíciou, začne naprávať pobabranú voličskú stratégiu svojich predchodcov. V prípade Horehronia markantný jav. A zrazu je hladová dolina predmetom záujmu. Naposledy kvôli breznianskym kasárňam, ktorých časť dostáva mesto bezodplatným prevodom. Samozrejme, okamžite sa to spája so smeráckou príslušnosťou tamojšieho primátora, ibaže...
Brezno vydalo v roku 2005 monografiu mesta. Primátor Jaroslav Demian ju pri jednej tlačovke osobne rozdal zúčastneným novinárom. Obsahuje napríklad údaje spojené so vznikom a výstavbou kasární na základe žiadosti mesta z roku 1935. Napríklad, že na prvú etapu výstavby si zobralo vtedajšie mestské zastupiteľstvo 10 miliónový úver v Korunách československých. Ďalej sa dá dočítať, prečo budovalo súčasný komplex s prestávkami, faktom však je: „V roku 1943 malo mesto na výstavbu kasární a dôstojníckych bytov požičaných 38 miliónov korún,“ (monografia Brezno v premenách času, str. 69). Takže dnes časť svojho iba dodatočne reštituuje.
