„Proces, do ktorého sme pred zápisom boli zapojení, trval približne päť rokov. Museli sme splniť mnohé kritériá, vypracovať množstvo dotazníkov, spolupracovali sme s Pamiatkovým ústavom v Banskej Bystrici, Bratislave, stanovisko nám napríklad dávalo Povodie Hrona a mnoho ďalších inštitúcií,“ povedala Anna Jakušová, hronsecká farárka.
Artikulárny kostol je jedinečný svojou architektúrou, prelínajú sa tam prvky škandinávskej, nemeckej a, samozrejme, slovenskej ľudovej tvorby. Dôležité je, že je stále živým objektom. Každú nedeľu sa tam konajú evanjelické služby Božie, ale príležitostne tiež koncerty.
„Kostol je celý z dreva, v hlavnej, nosnej konštrukcii bez použitia jediného kovového klinca, postavili ho za rok, nemá vežu, nemá hlavný vchod od dediny. Ešte stále sa stretávame s tým, že jeho históriu a jedinečnosť nepoznajú mnohí ľudia z blízkeho okolia. Pritom tu stojí od roku 1726. Zaujímavý je napríklad fakt, že ho postavili na ostrove uprostred bažín a koryta Hrona. V minulosti, aspoň tak to uvádzajú historické pramene, bola obec zaliata vodou. Tá sa však do kostola nikdy nedostala. Zastavila sa údajne meter od neho. Pán Boh si ho teda ojedinelým spôsobom ochránil.“
Pôdorys kostola má tvar kríža, kostol má päť vchodov, jeho strechu pokrývajú drevené šindle. Zdobia ho obrazy od majstra Samuela Mialoviča, nad oltárom je barokový organ z roku 1764. Podľa farárky Anny Jakušovej zápis hronseckého kostola do spomínaného zoznamu svetového dedičstva prinesie najmä morálne ocenenie a pozdvihnutie pamiatky ako takej.
„Očakávať nejaké zvláštne finančné toky nemôžeme. Starostlivosť o významné kultúrne pamiatky totiž vždy ostáva na pleciach ich vlastníka v spolupráci so štátom.“
Atrakciu v Hronseku si ročne pozrie do päťtisíc domácich a zahraničných návštevníkov.