Súboj o limit mal 35ročný atlét banskobystrickej Dukly napínavý. „Aj úsmevný. Dopingoví komisári chodia ku mne do Želiezoviec pomaly ako žiaci k učiteľovi hry na klavír. Predminulý týždeň ma navštívili v stredu a vo štvrtok. Uplynulý v utorok. Nemám spočítané všetky protokoly za túto sezónu. Mám ich však odložené. Azda ich vydám knižne,“ žartoval Haborák. „Neviem, či to pre nich už nie je škoda peňazí,“ dodal vážne.
Komisárov Haborák, ani jeho švagor kladivár Miloslav Konopka zháňať nemusia. O to zložitejšie hľadajú v kalendároch preteky, na ktorých je guľa i kladivo. Nedávno sa „opláchli“. Na mítingu v Opave obaja prekonali limity, ale trénerská rada Slovenského atletického zväzu výkony neuznala. Preteky nespĺňali všetky potrebné náležitosti. „Teraz sme najprv chceli súťažiť v Plzni. Zrušili tam kladivo. Potom v Novom Měste nad Metují. To isté. Tak sme naďabili na Pacov. Všetko sme emailom oznamovali a čakali na odpovede zo zväzu i Dukly.“
Haborák mal pozitívny dopingový nález v máji 2004 pred olympiádou v Aténach. Teraz doživotne dištancovali jeho ďalšieho švagra z Konopkových dvojčiat, guliara Mikuláša. Bol aj jeho trénerom, stále je Milov. Na pohode to skúsenému vrhačovi nepridalo. „Naháňanie limitu je vždy hlúpe. Musel som prispôsobiť prípravu. Oplatilo sa, ale, bohvie, čo to spraví do budúcnosti. Milo zaostal v mokrom kruhu o čosi za limitom. Súčasnosť ho riadne berie. Rozmýšľal, že skončí, zatiaľ pokračuje. Limitové dĺžky na tréningoch pohodlne zdoláva.“
Milanovi prischla v skupinke olympionikov 13-ka, ako 13-ty atlét splnil ostrý limit SOV. Na Pacovskej cene 2008 dosiahol 20,79, áčkovú ostrú normu 20,30 tak prekonal o úctyhodných takmer pol metra, presne o 49 cm. ,,Pre mňa tento výkon neznamená žiadne prekvapenie, veď už na majstrovstvách Slovenska každý videl, ako mi v rozcvičke guľa padla k 21 metrom,“ povedal Milan Haborák.
,,Nepochybujem, že by som za 20,30 vrhal v sezóne pravidelnejšie, keby som mal limit vo vrecku skôr. Takto sa zvýšilo napätie a psychika urobila svoje.“ Jedno malé mínus Milan Haborák spomenul. „Už som nemal na výber, musel som zasiahnuť do tréningu, vsunúť do plánu dvojtýždňový mikrocyklus s vyladením formy, s riadnym nabudením. Oplatilo sa však, kameň zo srdca odpadol.“
O tom, že všetko bolo v poriadku s uznaním výkonu zo strany SAZ, nasvedčujú Haborákove slová. ,,Procedúra prešla všetkým, čím mala, o našom štarte sa v Pacove vedelo, aj keď sme na poslednú chvíľu menili dejiská mítingov. Pôvodne sme mali štartovať v Novom Měste nad Metují, no keďže technicky organizátori nezabezpečili hod kladivom a vyškrtli ho z propozícií, zvolili sme si Pacov, ktorý figuruje v termínovke Českého atletického zväzu.“
Milan Haborák už v tréningu cielenom na olympiádu nebude nič významné vymýšľať. ,,Nejaké veľké objemy do prípravy nezahrniem, pokračujem ďalej, aj s tým, že sa sústredím na Mila Konopku. Na žiadne šampanské a oslavu olympijskej letenky niet priestoru.“
Autor: MIG
