V ústrednej postave hry Ferka Urbánka Richtárka sa predstaví dlhoročná členka súboru, mama dvoch dospelých synov, členov súboru, ešte aj manželka člena súboru, Betka Vagadayová.
Atmosféru historickej budovy SND poznáte, máte ju zažitú...
-Áno, hrali sme tam trikrát.
Tešíte sa na zmenu?
-Je to skôr rešpekt, hoci pôjde o komornejšie prostredie. Predstavíme sa na javisku tamojšieho štúdia s kapacitou 150 miest. Malo by ich obsadiť obecenstvo z regiónu, ľudia žijúci a pôsobiaci v hlavnom meste. Viem, že po predstavení bude recepcia s našim primátorom.
Ako dlho sa dá pestovať amatérske herectvo?
-Myslíte, vzhľadom na vek?
Nie. Myslím špeciálne na amatérske herečky, čo sa živia iným druhom práce, majú rodinu, domácnosť...
-Začínala som v breznianskom divadle poézie. Odtiaľ bolo len pár krokov k chalúpkovcom. S malými prestávkami napríklad počas tehotenstva alebo materskej, patrím medzi nich pomaly štyri desaťročia.
Prešli ste teda od postáv dievčat, lások, až...
-...po staré baby! Je to úplne prirodzené. Za seba však môžem povedať, že stvárniť v mladom veku zrelé a staršie postavy je jednoduchšie. Myslím si, že každá súdna herečka sa opačnej polohe vyhýba.
Zato v bežnom živote to už až také striktné nie je. Dnes sa nosia nerovné vzťahy. Napríklad dáma v rokoch - mladý milenec. Čo hovoríte na koketné starenky?
-Celé mi to pripadá trápne.
Vedeli by ste takú „hrdinku“ aspoň zahrať?
-Záležalo by od predstavy režiséra. Ja by som však tomu dala určite nejaký ironický podtón. Bytostne je mi to cudzie.
Aké úlohy svedčia vášmu naturelu?
-Breznianske divadlo išlo vždy viac menej po slovenskej klasike. Už to samotné hovorí o prostredí a postavách, na ktorých je väčšina drám a komédií postavená. Mojou večnou túžbou však je zahrať si niečo hĺbavé.
Hovoríte o konkrétnej téme?
-Nie, ale mala by ťažká. Taká, čo sa niekedy nedá ani vypovedať. S tým by som sa ešte niekedy chcela popasovať.
Máte nejaké herecké vzory?
-Páči sa mi Meryl Streepová. Z našich jednoznačne generácia, ktorá žiaľ, pomaly odchádza a skôr mužská. Najmä Vlado Muller. Ten vedel hovoriť bez slov. Nejaké extra vzory však nemám. Osobne mi vyhovujú šťavnaté typy so silou prežitku.
Keď hovoríte o prežitku: dá sa veriť hercom, ktorí tvrdia, že sa počas filmovačiek či ixtých repríz do svojich postáv dokonca akoby prevteľujú, žijú v nich a ťažko sa ich zbavujú?
-Hlúposti! Keď večer varím fučku som tá čo som. Tak ako nie je herečka na javisku zároveň doma pri deťoch, necíti sa v kuchyni ako pred publikom. Keď si ozrejmujem postavu snažím sa ju pochopiť. Pre mňa je najdôležitejší režisér.
S ktorými sa vám najlepšie pracuje?
-Sládeček, Oĺha, Majera. Pritom každý je iný. Momentálne sa teším na prepis Švantnerovej novely Kňaz. Nikdy som ju nečítala, iba scenár. Mám tam hrať jedinú ženskú rolu. Majera z toho určite urobí úžasnú vec.
O čom je fabula?
- Čerpá z vojny, a hovorí o kňazovi, ktorý na sklonku života pochopí, že nie vždy treba ísť na zlo dobrom.
Máte jedinú ženskú rolu. Opýtam sa ako na začiatku: tešíte sa?
-Isto. Len škoda, že nie som muž. Toho kňaza, toho by som brala všetkými desiatimi. Teraz, a hneď!
