Ambície našej vlády, aby sme vymieňali s čo najvýhodnejším kurzom, boli teda príliš odvážne. Kurz 30,00 korún za euro bol zrejme len sen. Išlo by aj o prvý prípad v Európskej únii. Všetky štáty, ktoré používajú euro ako svoju menu, menili v hodnote centrálnej parity. Tak sa stalo aj na Slovensku.
Centrálna parita je akási hranica, ktorú nám stanovili európske inštitúcie. Od tej sa kurz koruny nemohol vychýliť o viac než 15 percent oboma smermi. Podmienka vstupu do eurozóny. Tú sme splnili. Aj vďaka tomu, že hranica bola v náš prospech dvakrát posunutá.
Stredoveké mešce
Viacero milovníkov histórie veľakrát sníva o tom, aké to bolo v minulosti. Život, práca, rodina. Je možné, že minimálne platenie výdavkov a s tým spojené záležitosti si vyskúšame. Z historických filmov, kde môžeme vidieť mešec plný dukátov, toliarov, grošov, už nebude len kulisou.
Najmenšia hodnota papierovej eurobankovky je 5 eur. Po prepočítaní oficiálnym kurzom, ktorý už stanovili ministri financií vlád únie, to vychádza na zhruba 150 korún. Ale za to si u nás možno kúpiť čokoľvek. Preto všetko, čo bude stáť menej než 150 korún, zaplatíme mincami. Teda aj kávu, na ktorú nám doteraz mohli poslúžiť napríklad dvadsaťkorunáčky. To by nebolo nič zvláštne.
Lenže je tu ďalší fakt, ktorý zatiaľ, zdá sa, nik nezmení. Slovenských mincí máme päť. Päťdesiathaliernik, jedno-, dvoj-, päť-, a desaťkorunáčku. Euromincí je však osem. Jedno-, dvoj-, päť-, desať-, dvadsať-, päťdesiatcentovky – obdoby našich halierov, a jedno- a dvojeurovka. Je teda otázkou, či sa po uliciach nebudeme potulovať ako známy strýko Držgroš s koženými, štrngajúcimi vreckami.
Idea jednotnej európskej meny je síce pekná vec, prináša mnoho výhod. Posilňuje ekonomiku európskeho celku. Tí „hore“ ale pravdepodobne zabudli na to, že krajiny, ktoré majú prijať, alebo už prijali euro, mali rozdielny počet mincí, bankoviek. Ani nehovoriac o tom, že vyspelosť ekonomík a ceny tovarov a služieb boli úplne odlišné.
Skúsenosti
Obyvatelia Slovenska sa vedome-nevedome rozdelili do dvoch základných táborov. Prvý, pre ktorý je prijatie eura čisto administratívnou záležitosťou. Teda namiesto korún budú platiť eurami, niektorí si vymenia peňaženky.
Druhý tábor má obavy. Ako sa budú ceny, platy, dôchodky prepočítavať? Nebude to len samý chaos? A hlavne, nebudú obchodníci klamať? Teda umelo zvyšovať ceny? Aby zarobili. Zdôrazňovať fakt, že sú tu nejaké zákony, alebo skúsenosti iných krajín, že zvyšovanie cien nebolo celoplošnou záležitosťou, môže byť zbytočné.
Najčerstvejšie skúsenosti s prijatím eura majú ostrovy Stredozemného mora, a teda Cyprus a Malta. Tam všetko prebehlo hladko. Azda jediná informácia, ktorá ku nám prenikla, že štáty vymenili menu. O zvyšovaní cien alebo nejakých problémoch sme už počuli menej.
Iný je príklad Slovinska. „Tam bolo zvyšovanie cien prípad náhodný, nesúvisel s prijatím eura. Za zdražovaním boli najmä vysoké ceny ropy. Treba mať na zreteli aj to, že konkurencia v slovinskom maloobchode je neporovnateľná so slovenskou, ktorá je oveľa silnejšia,“ povedal člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor.
Na ilustráciu, na Slovensku podľa týždenníka Trend reťazce Tesco a Coop ovládajú len osem percent trhu, čo znamená, že určite nechcú závratne zvýšiť ceny. Jeden z možných scenárov, ktorý by nasledoval - ľudia by prešli ku konkurencii. Výrobcovia cukru sú však len dvaja. Vývoj cien je otázka času. Teraz určite nikto nedokáže odhadnúť, či sa zmenia ceny v obchodoch.