Jeho pracovníci sa snažia pomáhať a vytvárať ľudom s týmto postihnutím také podmienky, aby sa čo najlepšie integrovali do spoločnosti.
„Poskytujeme im sociálne poradenstvo najmä pri výbere kompenzačných pomôcok, v sociálno-právnych otázkach, zamestnávaní, vzdelávaní, poskytujeme poradenstvo pre žiadateľov vodiacich psov,“ povedala Ivana Frčová, z KS ÚNSS v Banskej Bystrici.
Ďalšou z oblastí, kde nevidiacim podávajú pomocnú ruku je sociálna prevencia resp. rehabilitácia. Človek so zrakovým postihnutím má totiž problém sám sa pohybovať, postarať sa o seba v domácnosti, má ťažkosti písaním, čítaním alebo len s obyčajným naliatím si vody do pohára. „Takéto tréningy robíme s klientami priamo doma, alebo v ich blízkom prostredí.“ V rámci sociálnych služieb okrem iného poskytujú ľuďom s bielou palicou tiež sprievodcovstvo.
„Na území banskobystrického kraja pracuje v súčasnosti deväť základných organizácií, ktoré združujú približne sedemsto členov, medzi nimi sú však aj rodinní príslušníci našich klientov. Ročne služby poskytneme vyše štyristodvadsiatim zrakovo postihnutým ľuďom.“ Väčšina zdravotne postihnutých spoluobčanov má na rozdiel od zdravých, ťažkosti presadiť sa na trhu práce. Ivana Frčová potvrdzuje, že je to náročná oblasť.
„Uchádzačov o zamestnanie pripravujeme tak, aby získali dostatočné osobné zručnosti, musia byť nezávislí v pohybe, v získavaní a spracovaní informácií či používaní pomôcok. Skrátka aby boli v práci samostatní. Naši klienti tiež môžu využiť rekvalifikačné kurzy, pričom najčastejšie sa potom uplatnia ako maséri, operátori počítačových programov či administratívni pracovníci.“ Prax však ukazuje, že zamestnávatelia majú o týchto ľuďom ešte stále nedostatok informácií. „Každý si predstavuje, že keď je niekto zrakovo postihnutí, hneď je aj nevidiaci. To však nie je pravda. Väčšina našich klientov má totiž zvyšky zraku a tie dokážu efektívne využívať. “ Za uplynulých desať rokov existencie strediska pomohli desiatkam ľudí vrátiť sa nazad do života.
„Mali sme 30 ročného klienta, ktorý následkom úrazu prišiel o zrak, rozoznával len obrysy. Bol ženatý, mal deti, psychicky trpel. Na odporúčanie základnej organizácie sa dostal k nám, zúčastňoval sa skupinových stretnutí zameraných na rozvoj zručností pre zamestnávanie, následne sa rekvalifikoval. Určite pomohlo, pretože si sám našiel zamestnanie a úspešne v ňom funguje. Dokonca vo viacerých.“
