Nastáva bez akýchkoľvek príznakov. Najrizikovejší je pritom spánok v polohe na bruchu, keď dochádza až k 80 percentám úmrtí.
Postihuje deti v dojčenskom veku, teda do 1. roku života, najčastejšie medzi druhým a štvrtým mesiacom. Výskyt ochorenia je relatívne nízky, v desatinách promile, ale v civilizovaných krajinách, s vysokou kvalitou života a zdravotníctva, je hlavnou príčinou smrti detí v tomto veku.
Fajčenie a tehotenstvo
Príčiny syndrómu nie sú doposiaľ jasné, pravdepodobne sa jedná o poruchu riadenia dychovej činnosti, ktorá vzniká už v tehotenstve. Na vzniku sa podieľa viac rizikových faktorov, ktoré spôsobujú nižšiu citlivosť dychového centra na zmeny koncentrácie krvných plynov (hyperkapnia, acidóza).
Hlavným rizikovým faktorom je fajčenie matky a vystavenie dojčiat dymu, ďalším je nižšia pôrodná hmotnosť. U matiek – fajčiarok zaznamenali až trojnásobne vyšší výskyt ochorenia.
Akékoľvek sťaženie dýchania dojčiat sa môže prejaviť ako rizikové. Ohroziť dieťa môžu prikrývky, vankúše, hračky cez tvár, prehriatie dieťaťa, sťaženie dýchania pri spánku s dospelými v jednej posteli, prekážky v dýchacích cestách.
Taktiež každé oslabenie detského organizmu pri infekčných chorobách, horúčkach a zvracaní zvyšujú riziko syndrómu. Jeho diagnóza vychádza z vylúčenia iných príčin smrti a zistenie prítomnosti niektorého z uvedených rizikových faktorov.
