Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Krv jej nezostala iba na rukách

OD MALIČKÉHO DIEVČATKA neznášala pohľad na krv. Nemohla za to. Hnusila sa jej. Vždy jej od krvi prišlo zle.

Pokiaľ si pamätala na predvianočný ruch v rodičovskom byte, keď netrpezlivo čakala, kým mama vytiahne z rúry koláče. Keď vtedy otec vyšiel z kúpeľne s metajúcim sa kaprom a kládol ho obkrúteného utierkou na stôl, jednou rukou ho držal a druhou bral sekáčik, v panike jej vždy zdreveneli nohy.
Chcela ujsť. Ale nemohla. Nedalo sa. Musela sa ako zhypnotizovaná dívať, ako oddeľuje hlavu od metajúceho sa trupu, ako sa chvost ryby ešte trepe, ako sa kaprie gamby otvárajú a zatvárajú. Ako sa po stole rozteká tmavočervená krv. Vtedy vždy dostala triašku.
Aj potom, keď vyrástla z detských šatôčok, obchádzala ju hrôza, ak mala čo len z kusa mäsa nakrájať rezne.
Hnus z krvi jej stále zostal. Ale teraz triaška neprichádzala. Ani mäkkosť v kolenách. A popritom teraz videla toľko krvi, ako nikdy v živote. Ani netušila, že toľko krvi z toho vôbec môže vytiecť.
Už dávno nebola dievčatkom. Pred dvoma rokmi si pripomenula polstoročie existencie v tomto, pre ňu takmer večne slzavom údolí, v ktorom našla tak málo potešenia pre telo, a ešte menej pre dušu. Teraz, keď si ešte raz, na svetle, pri okne presklenej verandy prekontrolovala ruky a zbadala na ukazováku pravačky červený fľak, opäť to prišlo. Utekala k výlevke a horlivo si prst trela pod vodou. Až potom sa upokojila. Pohodlne sa uvelebila v kresle na verande. Zároveň si uvedomila, že kreslo oproti nej je prázdne. Mechanicky sa usmiala. Ešte nedávno bolo to miesto v kresle takmer posvätné. Neodvážila by sa naň posadiť. Teraz si naň vyložila nohy.
Návrat spoza mreží
Vrátila sa do toho domu len čosi pred vyše týždňom. Nebola v ňom osem mesiacov. Pricupkala pred vchod a nesmelo zaklepkala na dvere. Zatváril sa prekvapene.
„Vari ťa už pustili?“
„Hej, pustili...“
„Nečakal som, že sa ku mne ešte vrátiš...“
Odmlčal sa. Zdalo sa, že vôbec nie je nadšený. Mlčala aj ona. Potom sa ozval tichým hlasom.
„Chceš sa vrátiť?“
„Ak môžem...“
Šepla to ešte tichšie ako on. Snažila sa vystrúhať tú najanjelikovitejšiu tvár, akú si nacvičila pred zrkadlom. Vystrčila prsia a pohla bokmi. Tak, aby to zabralo.
„Čo už s tebou urobím? Tak poď ďalej...“
Nerozchádzali sa v dobrom. V poslednom čase, kým si po ňu neprišli policajti a neodviedli ju rovno za mreže, sa takmer ustavične hádali. Aj jej struhol. Ona mu to vrátila. Najradšej by rovno od dvier zmizla kade-ľahšie. Ale kam? Príliš na výber nemala. Buď sa k nemu vráti, alebo pôjde na ulicu. Vedela, že už nemá šancu zbaliť si niekoho iného. A určite nie lepšieho ako on. Keby mala aspoň ešte takých dvadsať päť - tridsať, to by bola iná reč! Obkrútila by si okolo prsta hocikoho! Ale teraz? Kto by ju ešte chcel? V base salóny krásy nemajú. Pribúdajú vrásky a hrubnú prsty.
So životom za mrežami sa už dôverne zoznámila. Veď si tam odsedela viac ako tri roky. Nie naraz. Po častiach. Za krádeže, podvody. Vždy sa jej podarilo vyviesť dajakú somarinu. A čo ju škrelo najviac, vždy sa nechala úplne detsky načapať. Niežeby kradnúť potrebovala. Aspoň v poslednom čase, kým žila s ním, určite nie. Tento chlap, ktorého si ulovila naposledy - a to je už pekných pár rôčkov - nebol na tom s peniazmi zle.
Prinajmenšom mala vždy niečo slušné na seba, i pravidelne čosi dobré do žalúdka. Mala kde spať, mohla si aj trošku užiť slobody. Nikdy nevyvádzal, ak večer zablúdila za partiou do krčmičky a trošku sa zdržala. Ona ale nedokázala odolať. Zvlášť, keď sú ľudia tak neuveriteľne dôverčiví. Dobreže vám sami nepchajú peniaze do rúk: Nech sa páči, zoberte si... Kto by odolal? Až neskôr všetci kričia: Ona nás oklamala, podviedla, okradla! Volajú políciu.
Pri pomyslení na basu ju striaslo. Pri spomienke na ukričané bacharky, na odporné, večne ufňukané spoluväzenkyne. Na ich obchytkávanie. Na to odporné „žrádlo", čo nazývali jedlom.
Už by za mreže opäť nechcela. A zvlášť teraz, na staré kolená.
Na tvári vykúzlila ten najsladší z nacvičených úsmevov. Otvoril dvere dokorán, ustúpil dovnútra a pozval ju ďalej.
A tak sa zvítali...
Vo dverách mu uštedrila bozk na líce a drala sa dovnútra. Horela túžbou zhodiť zo seba šaty nasiaknuté karbolom a vyčvachtať sa vo vani. Polebediť si v nej aspoň na hodinku. Spláchnuť zo seba osem hnusných mesiacov. A potom vkĺznuť do mäkučkej postele. Alebo... Nie, postele ešte nie. Oslávi to. Oslávi návrat do života.
„Mali by sme to osláviť, čo povieš? Okúpem sa a zabehnem do obchodu. Peniaze mám, čosi som si zarobila. Vyplatili ma pri prepustení.“
Pokrčil ramenami.
Udomácnila sa takmer okamžite. Odrazu jej bol plný celý dom. Polhodinku si posedela v záchode. Pohovkala si vo vani. Potom odbehla do obchodu. V obývacej izbe pripravila slávnostnú tabuľu. Rozložila fľaše, tanieriky, príbory, studenú misu so šalátmi a údeninou. V svietnikoch zapálila sviečky.
Bolo to pekné. Teda, spočiatku. Po mesiacoch abstinencie jej alkohol ihneď stúpol do hlavy.
Bola presvedčená, že večer pokazil on. Musel jej pripomínať, aby toľko nepila? Že keď je opitá, chce sa len vadiť a biť? Jasné, že sa to muselo skončiť hádkou a bitkou. Veď vôbec nemala vypité!
Odvtedy sa hádali denne. Pripustila, že aj ona mala odvtedy každý deň vypité. Niekedy viac, inokedy menej. Ale návrat na slobodu predsa nejako osláviť musela, no nie? Musela sa zvítať so starými známymi, vypiť si s nimi. Čo je na tom zlé? A on to nie a nie pochopiť! Včera večer takmer vyskočil z kože, keď si k nemu priviedla kamaráta. Vyhodil ho ešte pred dverami. Hádali sa až do noci. Suseda odvedľa im prišla klepkať na dvere, čo sa u nich deje. Vraj kričia, akoby sa zabíjali.
Dnes do nej zase vyrýval. Vytáčal ju do zúrivosti. Až do nepríčetna. To nemal. To naozaj nemal!
Dcéra hľadá otca
Strhla sa. Zaklopanie na dvere ju vytrhlo z myšlienok.
„Kto je?“
„Ja, otvor! Chcem sa porozprávať s otcom!“
Nemala ten hlas rada. A nielen hlas. Jeho dcéru neznášala. Najmä potom, ako jej vykričala, že je pre otca len nešťastím, že ho vyžiera, okupuje dom, ktorý patrí aj jej. Raz na verejnosti prehlásila: Otec, zbav sa tej zlodejskej ku...!
„Nie je doma!“
„Veď ma mal čakať! Dohodli sme sa, že si prídem po hrniec na vyváranie bielizne!“
„Musel ísť preč!“
„Tak mi aspoň otvor, nech si hrniec zoberiem sama!“
„Počkaj!“
Dvere neotvárala. Prebehla cez kuchyňu. Tak rýchlo, aby jej nestihol padnúť zrak na koberec zrolovaný pri piecke. Zobrala z kúpeľne hrniec, otvorila bočný oblôčik na verande, hrniec vyhodila a hneď zavrela okno.
„Tam je hrniec. Ber si ho a odpáľ!“
Nadávky na svoju adresu si nevšímala. Len si pomyslela: To máš za tú ku... zlodejskú!
Opäť sa uvelebila v kresle. Cítila, že triezvie. Nebol to dobrý pocit. Trasúce sa ruky. Trasúce sa telo. Sucho v ústach. Veľmi by si dala za pohárik. No už všetko vycedila a von ísť nemohla.
Vylomené dvere
Zadriemala. Prebudil ju krik a buchot na dvere: „Otvor! Počuješ? Otvor! Viem, že si tam!“ Bol to hlas jeho dcéry.
„Čo zase chceš?“
„Nikde nemôžem nájsť otca! Všetci tvrdia, že musí byť doma!“
„Tu nie je!“
„Susedka hovorila, že ste sa v noci hádali. Tvoj hlas vraj bolo počuť až na druhú stranu ulice. Čo si urobila môjmu otcovi?“
„Nič! Išiel niekde preč!“
„Neklam! Susedka mi povedala aj to, že ho počula kričať o pomoc! Kričal, že ho idú zabiť!"
„Tak ja klamem? Čo si to dovoľuješ? Tvoj otec odišiel! Zmizni!“
„Dobre, idem! Ale vrátim sa! A nie sama!“
Počula vzďaľujúce sa kroky. Zostalo ticho. Len vrabce čvirikali v záhrade. A strhla sa.
„Otvor!“ - pri hlase jeho dcéry sa strhla. Neozvala sa. Počula, ako sa za dverami ktosi polohlasom radí. Boli to hlasy aj ženské, aj mužské. Nerozumela im. Zdalo sa jej, že začula slová „polícia“ a „vyraziť dvere“.
„Tak otvor, lebo vyrazíme dvere!“
Pochopila, že je zle. Dvere sa otriasli nárazmi. Pritisla sa k nim chrbtom. Zrazu povolili. Odhodilo ju to až do kuchyne a rozpleštila sa na zemi. Všetci, ani ich nedokázala spočítať, stáli okolo nej. Štuchali do nej, vypytovali sa: Kde je? Kde si ho skryla? Určite si mu niečo urobila!
Rozbehli sa po byte, snorili.
„Pozrite sa! Zakrvavené porisko od sekery! Aha, na stene je krv! Celé veľké fľaky! Koberec v kuchyni chýba! Nie! Je tu, v kúte, zrolovaný! Preboha, veď z neho trčia nohy!

Skryť Vypnúť reklamu

Priznala sa. Veľmi ju vraj rozčúlil. Tvrdila, že si zobral sekerku a zahnal sa na ňu. Vzala mu ju a udrela ho do temena hlavy. Hneď spadol na zem, prestal sa hýbať a začal chrčať. Prečo ho však udierala sekerou ďalej, kým neodletelo od sekery želiezko, a potom ho bila ešte aj drevenou násadou, to vysvetliť nevedela.
Keď sa jej pýtali, prečo telo zabalila do koberca, odpovedala: „Viete, odmalička neznášam pohľad na krv.“ Za vraždu jej vymerali trinásť rokov straty slobody.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 560
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 669
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 537
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 226
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 088
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 480
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 520
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 395
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 299
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 060
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Dva archeologické lokality pri Priechode spojí náučný chodník

Lesný terén pri obci Priechod ukrýva stále neprebádané tajomstvá.

Mohutné hradby na vrchu Kopec stále čakajú na archeológov.

Vrcholná bezohľadnosť: Kolesami zničili pasienky pre kone

Majitelia Pony farmy na Suchom vrchu podávajú trestné oznámenie.

Takto vyzerali pasienky po nájazde.
Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

Pomník československým vojakom dokončili, slávnosť odsunula korona

Na zhotovení kópie pamätníka sa podieľala slovenská aj česká strana.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?