Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

Slovenské rodinné striebro chytilo hrdzu, obnova bude stáť miliardy

KEBY SA PODKÔRNY HMYZ množil takým tempom, ako reagovala vláda v roku 2004 na apely lesníckej odbornej obce v súvislosti s novembrovou veternou kalamitou, nevyzerali by dnes naše naj-krajšie hory ako po napalme.

Nebolo by treba ubezpečovať verejnosť, že prípravok, ktorým treba ochrániť posledné torzo zdravých smrekových porastov, bežne používajú aj pestovatelia poľnohospodárskych plodín. Napokon, vyskytuje sa v potravinovom reťazci celej Európy, takže ho máme prakticky denne na tanieri.
Podľa informácií z tlačovej besedy, ktorú zorganizovali Lesy SR v Čiernom Balogu minulý týždeň, na ošetrenie repky olejnej sa použije u nás ročne 80 ton prípravku. Množstvo toho istého Fury 10 EW, ktorý aplikovali štátne lesy prevažne pozemne a na kalamitných pracoviskách, predstavuje dohromady 10 ton.
Postrekom z vrtuľníka riešili len neprístupné terény nad Polomkou, Pohorelou, Heľpou a strminy horských lokalít závodu L. Hrádok. Chemicky tak ošetrili jeden milión 500-tisíc kubíkov kalamitného dreva. Stálo to 130 miliónov slovenských korún (4,3 milióna eur).
Kto zaplatí škody?
Zreteľnú pečať na zúfalom stave smrekových lesov na Slovensku zanechala predovšetkým nezmyselne striktná úradná moc.
Čítankový príklad NAPANT, Bystrianska dolina, Lesná správa Ďumbier, závod Čierny Balog. Po víchrici v roku 2004 tam ostalo ležať 53-tisíc kubických metrov ihličnatého polomu. Lesníci podstatnú časť kalamity spracovali, ministerstvo životného prostredia im však znemožnilo odviezť 14-tisíc kubíkov z tretieho pásma ochrany. Mŕtve stromy, ponechané na prírodu, sa stali ideálnou liahňou pre podkôrny hmyz.
V Národnom parku Nízke Tatry pribudlo do dnešného dňa ďalších 53-tisíc kubíkov kalamity. Nespôsobil to orkán, ani iná nakumulovaná prírodná energia, „iba“ premnožený chrobák. Na ploche 1 100 hektárov je teraz 67-tisíc kubíkov kalamitného dreva. A keďže tretie pásmo ochrany NAPANT-u predstavuje územie o rozlohe 1 900 hektárov, z dvoch tretín už fakticky niet čo ochraňovať.
Podľa lesníkov sa na feromón nechá zlákať 20-30 percent populácie škodcov. Ostatné, čo neskončia na lapačoch, napádajú zdravé smrekové porasty.
Raz oknom, inokedy dvermi
Možno to niekomu pripadá ako donekonečna opakovaná téma, ktorá z času načas zobudí záujem, a zasa pohasne. Ak to tak fungovalo, treba podotknúť, že Lesy mesta Brezno vstúpili „do otvorenej vojny“ s problémom „kalamita" v prvom slede.
Už na jar v roku 2005 v našom týždenníku upozorňovali: „Nedostali sme povolenie na leteckú aplikáciu chemických prostriedkov proti podkôrnemu hmyzu. Pritom polomy sú pre šírenie týchto škodcov najatraktívnejším prostredím. Kalamity sa treba čím skôr zbaviť aj preto, aby lesy od Jarabej po Čertovicu nepadli ešte raz, a možno definitívne. Po mnohých, jasne a verejne formulovaných postojoch cez poprask okolo výstavby cesty, resp. protipožiarneho pásu a reklamou až v Bruseli iniciovali vlani zasadnutie príslušného výboru Národnej rady SR na pôde riaditeľstva. Krátko po tom prišla riešiť situáciu aj vláda. Pracovné zasadnutie sa uskutočnilo v Č. Balogu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

„Hocikedy zopakujem, že cesta bol jediný spôsob, ako sme sa mohli postarať, aby zo živých, vysokohorských smrečín vôbec niečo zostalo. Čo sa týka chémie, pri súčasnom štádiu vývoja škodcu je nevyhnutná. Mohla sa použiť podstatne skôr, nepochybne v menšom rozsahu, a tým pádom aj lacnejšie. Ochranári radi počujú, že podkôrnik patrí do lesa. Samozrejme, len nie v takom rozsahu, aby ho likvidoval. Nik z nás tiež nečaká, že postreky zredukujú populáciu podkôrneho hmyzu na prirodzený stav. Môžu však oslabiť jeho reprodukčný potenciál. Už tým, že napríklad nabúrajú pomer jeho pohlaví,“ povedal riaditeľ LMB Milan Dolňan.

Pravú stranu Mlynnej doliny sprístupnili Lesy mesta Brezno v roku 2006. Tam je už kalamita prakticky spracovaná a úspešne sa zalesňuje.
Na exponovaných svahoch, so 75-percentným sklonom, z opačnej strany, im ostalo ešte okolo 15-tisíc kubíkov polomu. Po tom, ako sa nedostali vyššie ako 800-metrové trasy lanoviek, pokúsili sa využiť približovanie vrtuľníkom. Skoro sa však potvrdilo, že manévrovať a pripájať bremená v takom teréne je mimoriadne nebezpečné. Vrtuľník je tam teda nepoužiteľný aj v prípade požiaru. Cesty sú nutné a spoľahlivé.
Niekto by mal pritvrdiť
Rozhodnutím č. 6168 z 8. 7. 2008 Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu, ako príslušný orgán štátnej správy, vydalo Lesom mesta Brezno v zmysle platnej legislatívy o ochrane prírody súhlas na výstavbu protipožiarnych lesných ciest na území Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma, na navrhovanom území európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Nízke Tatry, SKUEV 0310 Kráľovohoľské Nízke Tatry, a na navrhovanom chránenom vtáčom území.
Lesy SR a ich odštepný závod Čierny Balog žiadali o vybudovanie ciest na území Lesnej správy Ďumbier 18. 3. 2005. Týždeň pred tým sa obrátil na orgány štátnej správy životného prostredia aj závod Beňuš so žiadosťou o vybudovanie lesných ciest v Telgárte, Pohorelej, v Beňuši a Červenej Skale. S ročným odstupom a s rovnakým dátumom, 3. máj 2006, im žiadosti zamietli.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  6. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  2. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Svalovice sa netreba obávať
  5. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  6. Study program MANAGEMENT in English language
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 305
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 641
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 020
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 1 758
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 682
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 585
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 537
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 861

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  3. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  4. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  5. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  6. Jozef Stasík: EU v mobile
  7. Štefan Vidlár: Moje vyznanie viery
  8. Anna Miľanová: Zátišie s košeľou... 2007
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 26 389
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 845
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 992
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 4 933
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 633
  6. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 104
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 831
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 735
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  3. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  4. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  5. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  6. Jozef Stasík: EU v mobile
  7. Štefan Vidlár: Moje vyznanie viery
  8. Anna Miľanová: Zátišie s košeľou... 2007
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 26 389
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 845
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 992
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 4 933
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 633
  6. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 104
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 831
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 735
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu