Do semifinále postúpil 8. najlepším časom, ale vedel, že plával na svojom maxime a na finále veľmi pomýšľať nemôže. V semifinále mu napokon namerali 54,38. ,,Pocitovo to bolo veľmi dobré, záver nebol až taký bolestivý ako v nedeľňajších rozplavbách. V kútiku duše som dúfal, že by som mohol byť aj rýchlejší, ale desatiny sa už nedajú odhadnúť. Čas pod 55 sekúnd je skvelý, s trinástym miestom môžem byť spokojný. O takomto umiestnení sa mi pred OH ani nesnívalo. Znakárska stovka navyše nie je moja hlavná disciplína. Po rozplavbách som videl, že súperi majú ešte rezervu, ja som išiel naplno. Chcel som najlepšie dopadnúť aj v semifinále, reálne som počítal so štrnástym, pätnástym miestom,“ hovoril spokojný Križko.
Po rozplavbách sa 29-ročnému plavcovi Dukly Banská Bystrica ťažko zaspávalo, v posteli strávil 6 - 7 hodín. ,,Noc bola náročná, prežíval som pocity únavy, nervozity i radosti z výkonu.“
Pred nedeľňajším štartom v rozplavbách Križko nebol spokojný so svojimi plavkami. Napokon sa dohodol s Čechom Tomášom Fučíkom a požičal si od neho iné. ,,Tieto plavky robili na štarte približne pol sekundy. Je to dosť veľký rozdiel, preto som plával v nich. Chcel som sa predrať čo najvyššie. Keď sú plavky lepšie, prečo ich nepoužiť. Išlo mi najmä o čas. Vyšlo mi to a musím sa českej výprave poďakovať.“
Na OH sa dostal na poslednú chvíľu. Keďže nesplnil požadovaný A-limit (55,14) či B-limit (57,07) v kombinácii s prienikom do semifinále na kontinentálnom šampionáte, musel čakať na definitívu od valného zhromaždenia SOV.
Aj semifinálový čas po gejzírovom slovenskom rekorde v rozplavbách 54,07 potvrdil, že formu načasoval na Peking ideálne. Spomenul pri ňom zdanlivo vzdialené miesta, ktoré mali zásluhu na jeho výkonnostnej explózii. ,,Trebárs stredisko Dukla, mám tam veľmi dobré podmienky. Tento úspech by sa mal pokrájať a ako časti torty venovať aj iným, môjmu trénerovi, mojej rodine. Neprivlastňujem si ho, všetci okolo mňa sa na ňom výrazným spôsobom podpísali.“
Vek nepustí, 29-ročný Ľuboš Križko bol v semifinále najstarší, dozrel v pravú chvíľu. Zažil už veľa, aj tri operácie, a na rolu plaveckého kmeťa sa už cíti. ,,Bol som najstarší? Ani neviem, asi je už čas ísť do dôchodku,“ s úsmevom reagoval. ,,Hovorí sa, že v tom najlepšom treba odísť, ale uvidím, možno nejaké jedny, dvojo pretekov by mali teraz niekde nasledovať. Budúcnosť je pre mňa otvorená, v tomto momente by som vôbec neriešil, čo bude. Hlavne preto, že to boli moje životné preteky, bolo to maximum, čo som mohol dosiahnuť. Do záveru som vložil všetko, chcel som najlepší dohmat. Nič som nevnímal, len sa snažil o ten dôležitý dotyk so stenou bazéna.“
