V porovnaní s majstrovstvami sveta v japonskej Osake si však pohoršil umiestnením o 12 miest.
V Pekingu došiel do cieľa olympijských pretekov na 20 km v tridsaťstupňovej horúčave a 45-percentnej vlhkosti vzduchu za 1:23:17 h na 26. priečke.
V novinárskej mixzóne sa z neho liali kropaje potu, na trati zo seba vydal maximum. ,,Išiel som až na dno svojich síl. Keby mi niekto pred pretekmi povedal, že v tomto teple pôjdem za 1:23, asi by som sa mu vysmial. Tento čas som vôbec nečakal a som s ním veľmi spokojný. Pocitovo to boli druhé - tretie najvydarenejšie preteky sezóny. História sa však nebude pýtať na čas, ale na umiestnenie. A to už nebolo až také kvalitné, našlo sa 25 lepších,“ povedal po pretekoch Matej Tóth.
Chodec banskobystrickej Dukly má za sebou druhú olympijskú dvadsiatku v kariére. Zvládol ju o 5 minút rýchlejšie a o 6 miest lepšie ako v pred štyrmi rokmi v Aténach. Vlani na majstrovstvách sveta ukázal výkonnostný progres, v japonskej Osake skončil na 14. priečke. Pred pekinskými pretekmi uvažoval, že čas 1:23 h bude stačiť na umiestnenie v najlepšej osmičke. V pekinskej páľave, pod nečakane jasnou a modrou oblohou, to chodci nemali ľahké. Tóth úvodných 14 km šliapal takmer na sekundu rovnakom tempe, každý kilometer zvládal približne za približne 4:06 min. Kríza na neho prišla až v posledných dvoch kilometroch, počas nich klesol o štyri miesta.
Nezvyčajné, lebo v minulosti sa na významných pretekoch posúval práve v závere dopredu. ,,Posledné dva kilometre ma trocha mrzia. Na druhej strane, ak by som mal túto trať absolvovať ešte raz od začiatku, asi by som nič neupravoval. Veľmi ťažko by som hľadal čo len sekundu, o ktorú by som sa mohol zlepšiť. Vyšla mi aj príprava, neurobili sme žiadnu chybu, forma bola načasovaná správne. Môžem byť spokojný so všetkým, jedine s umiestnením nie,“ tvrdil Tóth, ktorého rozhodcovia počas pretekov napomínali za štýl iba raz. Slovenský chodec ani nevie, kedy dostal červený terčík, zbadal ho iba na tabuli po štrnástich kilometroch.
Víťazný Rus Valerij Borčin dosiahol v Pekingu na tamojšie klimatické podmienky skvelý čas 1:19:01 h, za olympijským rekordom Poliaka Roberta Korzenowského zaostal iba o 2 sekundy. Rýchle tempo udržali aj ďalší chodci, Tóth bol od víťaza pomalší o viac ako 4 minúty. ,,Je neuveriteľné, ako sa všetci zrýchlili. V Osake boli podobné podmienky ako dnes v Pekingu. V Japonsku síce bolo o pár stupňov viac, tu však nebol ani kúsok chládku, neustále sa išlo na slnku. Kým ja som bol v porovnaní s rovnakými podmienkami v Osake rýchlejší o 3 minúty, súperi aj o päť. Neviem si to vysvetliť,“ krútil hlavou zverenec Juraja Benčíka. V horúcej pekinskej páľave, v jednom z najteplejších dní doterajšieho priebehu olympijských hier, bolo dôležité pravidelné občerstvovanie a ochladzovanie tela. Tóth podľa vlastných slov vypil počas pretekov okolo dvoch litrov vody, čo je pre chodca na 20 km nezvyčajne veľa. ,,Toľko som asi ešte nikdy počas dvadsiatky nevypil a nepodceňoval som ani občerstvovanie. Počasie nám pripravilo pekelné podmienky,“ poznamenal Tóth.
